Miro Gajdoš (Ajlavmjuzik): Chcem prezentovať to dobré zo Slovenska

Zakladateľ labelu Ajlavmjuzik, vydavateľ, producent a promotér. Ako DJ/selektor hráva pod menom MtotheG svoje sety prevažne z platní. Bol tiež spolumoderátorom relácie Bez Pózy v Rádiu_FM. Dvadsať rokov spájal svoje meno s urbánnou značkou ArtAttack a v rokoch 2004-2009 spoluorganizoval najväčší freestyle battle na Slovensku. Jeho najnovším projektom je hudobná séria New Beats on the Block, s kompilačným vinylom na záver. Stretávame sa v unikátnom areáli kultúrneho priestoru Nová Cvernovka v Bratislave. V ateliéri Atom má svoju „základňu“ vydavateľstvo Ajlavmjuzik, známe prezentovaním kvalitnej domácej scény a hudobných nadšencov. Miro Gajdoš.

Kde berieš nadšenie na vydávanie okrajových hudobných žánrov a usporiadavanie menšinových eventov ako napríklad Just Playin', Urban Art Session, Turntablism Meeting, alebo Ajlavmjuzik najt?
Je to čistý zápal pre vec. Odjakživa som bol produktívny typ. To, čo viem, je rozpohybovať nejaký proces, a čo je ešte dôležitejšie, aj ho dokončiť. Nejaká satisfakcia vždy príde, aj keď nemusí byť honorovaná. To je pre mňa prirodzený motor - zostať aktívny a kreatívny. Spoznávať nových ľudí, nové kontakty a vytvárať spolupráce. Som v strede kruhu, ale zároveň mimo neho, a ostávam stále slobodný.

Pointa je vždy tá istá, niečo som si vymyslel, chcel to zrealizovať, a tak som to sprocesoval. Je jedno, či to bol event, vinyl, alebo merchandising. Stále som sa snažil do toho podprahovo prepašovať edukatívny prvok. Nešlo mi o senzácie, neriešil som sloganové veci typu „veľká narodeninová párty“ a „prvýkrát v histórii“, alebo „najväčší battle na zemeguli“. Vo výsledku projekty obstáli, ľudia ich hodnotia pozitívne, čo ma teší.

Aj taká malá akcia ako je Ajlavmjuzik najt, na ktorú do Trnavy príde cca sto ľudí, za tých pár eventov nadobudla akúsi kredibilitu. Ozval sa Vec, že tam chce ísť hrať. S Vecom sa poznáme roky, o to viac si vážim, že nám dal týmto gestom akoby otcovský súhlas. Je to pocta, stále je Branči pre nás taká modla. Smrdí z neho človečina, nikdy sa na nič nehral.

NOVÉ BEATY LOKÁLNYCH PRODUCENTOV

Vydavateľstvo Ajlavmjuzik v priebehu roka predstavilo tvorbu piatich lokálnych nováčikov v beatovej sérii New Beats on the Block. Inšpiroval si sa už existujúcim projektom vo svete, alebo je to tvoja originálna myšlienka?
Z veľkej časti je to univerzálny koncept. Inšpiráciou bola napríklad séria vydavateľstva BBE - The Beat Generation, kde vydávali albumy Jay Dee, Madlib, DJ Jazzy Jeff, DJ Spinna, Pete Rock a iní. Najprv sme si vymysleli názov New Beats on the Block a koncept vizuálu. Je to samozrejme parafráza na boyband, čiže skupinu. Keď ale názov rozdelíš na dve časti, je to „New Beats“ - nováčikovia a „on the Block“ – prezentovanie nejakého hoodu, čo je gro toho, čo sa ako Ajlavmjuzik snažíme robiť od začiatku. Prezentujeme na pár výnimiek iba slovenských hudobníkov-umelcov.

Každé dva mesiace vyšiel „členovi kapely“ digitálny album. Nahrávky sú špecifické lo-fi žánrom. Zámernou nižšou zvukovou kvalitou, rozladenosťou a špinavosťou. Čím sú pre teba inštrumentálne beaty zaujímavé?
Inštrumentálny hip-hop ma bavil vždy. V minulosti som sa pri viacerých releasoch snažil nakopnúť interpretov, nech pridáme k digitálnemu releasu ešte extra iba inštrumentálne album. Beaty ti vedia jednoducho urobiť správnu náladu.

Beatmakeri sú z celého Slovenska, jeden z Čiech. Ako si ich našiel?
Tipy mi dával kolega Michal Repáč, ktorý je nepísaným „executive producerom“. (smiech) Začalo sa to tým, že sa ozval FOM. On už mal za sebou nejaké releasy, ale chcel dať dokopy digitálny album. Vtedy vznikla prvá myšlienka: prečo vydať iba jeho beat tape? Vždy som sa snažil vo vydavateľskej činnosti hrať, kreatívne sa vyžiť a toto bol ten moment. Povedali sme si: urobme to ako sériu.

Dostal som odporúčanie na Claviqa, od neho som už poznal nejaké skladby. Tým, ako je enormne produktívny (smiech), mi pár dní po tom, ako som mu napísal, že sa takéto niečo deje, poslal 15-trekové demo. S Ingrediensom sa poznáme roky, ale jeho novú tvorbu mi tiež odporučili. Rovnako rožňavského Mistabeatroota. DifferentZen je skvelý človek, a tak dáva za projektom “otcovskú” bodku.

Kto sa ešte podieľal na tvorbe beatovej série?
Od začiatku sme sa bavili o New Beats on the Block u nás v Atome (Nová Cvernovka) s kolegom grafickým dizajnérom Martinom Mistríkom. Je to spoločný projekt. Keď sme začali tvoriť koncept, oslovil som fotografa Petra Sita. Je to môj dlhoročný kamarát a práve v tom čase sa chystal na stáž do New Yorku. Pointou bolo ísť nafotiť každého hudobníka do “jeho blocku”.

Bodku za sériou dodá kompilačný vinyl, ktorý má release v auguste. Čím je výnimočný?
Na vinyle sme si dali záležať. Farba na priesvitnom obale je pantonka, krikľavejší odtieň. Fotky coverov sú vytlačené na papieri Munken. Je to drahší papier, vybrali sme matný typ, aby farby vynikli. V obale je päť fotografií coverov.

Náklad je dvestopäťdesiat kusov. Tracklist obsahuje dvadsať skladieb, každý z interpetov má po štyri skladby. Hudobným dramaturgom som bol ja, chalani mi to samozrejme pripomienkovali. Každá strana platne má nejaký mood. Je to taký „vyčilovaný“ dvakrát dvadsaťminútový mix. Tým, že mám rád platne, snažil som sa tracklist vyberať tak, aby si iba položila ihlu na začiatok strany a aby ti hrala celá strana. Potom maximálne otočíš na druhú stranu a zase bude hrať až do konca a nenaserie ťa.

LABEL PODPORUJÚCI KVALITU

Ako sa dostanú ľudia v zahraničí k hudbe, ktorú vydávaš?
Je to rôzne. K digitálnej jednoducho cez služby, ktoré preferujú: Spotify, Deezer, Itunes, Bandcamp, Youtube… Vinyly predávame vo viacerých shopoch v Európe. Buď ten kontakt urobím ja, napríklad, strelím – Praha. Je to najbližšie a je to pomerne jednoduchý cieľ. Prirodzene som tam začal chodiť s platňami, s plným bagom a postupne som zväčšoval mapu. Vydali sme Načevu a ona ma doviedla do vinyl storu Rekomando, kde týpci predali snáď sedemdesiat jej platní. Majú svoju klientelu a iné Ajlavmjuzik releasy tam stoja. To isté je Phono.cz, Gram Records, je tých shopov viac. Každý predáva niečo iné.

Podobne to funguje všade. Vinylové obchody v Berlíne, Paríži alebo napríklad Dubline vykomunikuješ online. Napísal som do x shopov, z toho sedemdesiat percent ti ani neodpíše, ale tridsať áno, tak sa s nimi skúsim dohodnúť a nastaviť na úvod absolútne pozitívne podmienky. Predstavím aktuálne tituly, za tých desať rokov existencie už máme zaujímavý katalóg. Pošlem, čo je skladom, stanú sa naším distribútorom a postupne dopĺňam, čo sa predá, prípadne pošlem úplne nový titul po vydaní.

Sú krajiny, ktoré majú väčší záujem?
Cez Bandcamp chodia objednávky z celého sveta. Je jedno, či to je Austrália, Japonsko, alebo Amerika. Teraz som posielal do Francúzska balík týpkovi na nejaký zámoček. Duhana majú vo Francúzsku radi, to môžem povedať, išlo tam viacero objednávok.

Je úplne logické, že do zahraničia viac idú inštrumentálne veci. Beyuz, povedzme aj Pkrek, alebo Hey Emil. To je titul, ktorý im vieš ponúknuť, lebo vo finále je týpkovi v Paríži jedno, či je ten človek z Viedne, Bratislavy, Berlína, alebo z dediny vedľa Paríža. Pre neho je to neznámy umelec, ktorého mohol objaviť cez Spotify playlist, ale objaví ho tak, že drží v ruke jeho vinyl. To je tá pridaná hodnota.

Prvý, samozrejme, zaujme obal. Keď niekoho chytí, tak si platňu minimálne pustí. Pomáha, keď to priamo v tom shope hrajú. Miky z Phono.cz mi nedávno písal „ty vole, byl tady týpek z Austrálie, poslouchali jsme zrovna Trolejboys a jeho to chytlo prostě”. Niekedy je to fakt o náhode, ale ideálna predstava je mať časom sieť vinylových predajní po celom svete. Áno, môžeš posielať online hocikam na planéte, ale keď už sa dostaneš do nejakého obchodu, tak oslovíš špecifickú komunitu ľudí, takzvaných crate diggerov.

Čo ešte vplýva na to, že sa titulu darí?
Veľa záleží aj na tom, ako pracuje samotný interpret. V tomto je super napríklad Duhan, FVLCRVM alebo Jimmy Pé. Dnes je už generácia mladých interpretov, ktorí vedia pracovať so svojím menom ako s brandom. Náš trh je malý a ideálne je mať kamoša, ktorý ťa bookuje, ďalší kamoš nech ťa bookuje do zahraničia, alebo chodíš po showcaseových fesťákoch a dávaš o sebe vedieť. Je to o viacerých “puzzlách”, aby sa darilo v zahraničí. Marketing je dôležitý, ale ak umelec na sebe dostatočne nepracuje, tak mu ani label nepomôže.

Aká je náplň práce hudobného vydavateľa?
Zastrešujem servis pre interpretov. To znamená, že zainvestujem do fyzického nosiča, zabezpečím distribúciu vinylu aj digitálneho releasu, zabezpečím marketing okolo, mediálne výstupy, občas jemný booking. Nikdy som to nebral tak, že sme nejaký gang. Hlavne chcem podporovať kreativitu a prezentovať to dobré zo Slovenska smerom von. Vykašlať sa na lokálne mindráky, baviť sa hudbou.

Podľa čoho si vyberáš, koho vydáš?
Je to veľmi intuitívne. Žijem pre moment a prítomnosť, ako sa hovorí tu v Cvernovke: „Time is now.“ Vydávam hudbu skoro dve dekády a prirodzene sa stále učím. Niečo boli kamaráti, ako to už v živote chodí. Niekedy niekto niekoho odporučil, inokedy príde demo do mailboxu a mňa to zaujme.

Čo máš teraz v prehrávači? Čo počúvaš?
No, fLaka navždy, to je môj hudobný hrdina, rovnako ako J Dilla. Z domácich som si včera kúpil cez iTunes skladbu od Karla - Woo hoo, baví ma Alan Murín. Kristin Lash a Jakob Grey, soulík ako oči, to má obrovský potenciál. Jureš mega čaruje, posledný Fallgrapp som si okamžite v predpredaji kúpil ako vinyl, ten si točím rád. Už spomenutý FVLCRVM, Stroon, alebo Katarzia s Pjonim. Úplne iný žáner, ale tiež dosahujú krásne výsledky. Ten zoznam by mohol byť aj dlhší.

Ďalšie vydavateľské plány?
Pred desiatimi rokmi som si povedal, že jedného dňa vydám DTonateov album. A už sa to motá, vydáme ho v spolupráci s Ty Nikdy už čoskoro. Je to medzinárodný, dá sa povedať nadčasový release. Má dtonateovský sound, ale zároveň je tam future funk, soul aj hip-hop. Skladba so Zdenkou Prednou má x rokov a stále je pre mňa hit. Rovnako skladba Alien s Igorom Kmeťom mladším je vonku už roky, videoklip boli vtedy natáčať v L.A. Zároveň sú v jednej skladbe raperi z Detroitu - Marv Won a z Londýna - Jehst. Pôjde von ako 2LP, takže sa už neviem dočkať.