Fascinácia zvukom (Burial)

Charakteristický tvorbou unikátneho, rozpoznateľného zvuku a presahu hraníc elektronických žánrov, legenda temnejšej podoby uk garage – Burial, obohacuje vstup do nového roku releasom Antidawn. Po dvoch štúdiových albumoch, niekoľkých ep či kompiláciách, ktoré predstavujú neprebádané možnosti zacyklených beatov a prepájajú kvality tanečnej aj ambientnej hudby, je Antidawn skokom do sveta atmosféry, tiahnuceho sa tempa a mystickej nálady.

Ucelený rytmus držiaci pohromade koláž melodických výsekov, typický pre album z roku 2007 Untrue, možno považovať za ten fragment, ktorého nedostatok je veľmi citeľný v Antidawn. Nový release, podmaňujúci nie len sluch, ale aj imagináciu, si už vôbec nezakladá na rytme ako fundamente skladieb, ale na sofistikovanej manipulácií zvukových dielikov.

Sínusoida úvodnej skladby Strange Neighbourhood je zložená zo známych zvukov, od praskajúcej platne po padajúci dážď, ktoré sa však čím ďalej, tým viac javia záhadnejšími. Pomalým tempom prechádza z akéhosi duchovného vyvrcholenia, doplneného organom, znovu k hlavnej povahe celého EP - tvorbe atmosféry. Rýchlosť skladieb nenarastá, práve naopak, upokojujúci charakter zavedeného tempa je miestami až desivý a okrem riedkych momentov už spomenutého klimaxu, ako v tracku Shadow Paradise či New Love, sa uberajú stále jedným a tým istým smerom. Piesne medzi sebou skoro pretekajú, a pokiaľ by nebol využitý fadeout, tak je náročné zachytiť začiatok nasledujúcej skladby, čo len podporuje atmosférickú povahu releasu.

Burial neprichádza s ničím novým, ponúka jemne prepracovanejšiu syntézu doposiaľ vydaných ambientných trackov, akými je napr. Subtemple/Beachfires z roku 2017. Miestami to znie ako kópia samého seba, to však nemení nič na fakte, že naďalej otvára dvere do fantastického audio sveta.