Bianca Krajčovičová | Články / Recenze | 12.02.2022
Charakteristický tvorbou unikátneho, rozpoznateľného zvuku a presahu hraníc elektronických žánrov, legenda temnejšej podoby uk garage – Burial, obohacuje vstup do nového roku releasom Antidawn. Po dvoch štúdiových albumoch, niekoľkých ep či kompiláciách, ktoré predstavujú neprebádané možnosti zacyklených beatov a prepájajú kvality tanečnej aj ambientnej hudby, je Antidawn skokom do sveta atmosféry, tiahnuceho sa tempa a mystickej nálady.
Ucelený rytmus držiaci pohromade koláž melodických výsekov, typický pre album z roku 2007 Untrue, možno považovať za ten fragment, ktorého nedostatok je veľmi citeľný v Antidawn. Nový release, podmaňujúci nie len sluch, ale aj imagináciu, si už vôbec nezakladá na rytme ako fundamente skladieb, ale na sofistikovanej manipulácií zvukových dielikov.
Sínusoida úvodnej skladby Strange Neighbourhood je zložená zo známych zvukov, od praskajúcej platne po padajúci dážď, ktoré sa však čím ďalej, tým viac javia záhadnejšími. Pomalým tempom prechádza z akéhosi duchovného vyvrcholenia, doplneného organom, znovu k hlavnej povahe celého EP - tvorbe atmosféry. Rýchlosť skladieb nenarastá, práve naopak, upokojujúci charakter zavedeného tempa je miestami až desivý a okrem riedkych momentov už spomenutého klimaxu, ako v tracku Shadow Paradise či New Love, sa uberajú stále jedným a tým istým smerom. Piesne medzi sebou skoro pretekajú, a pokiaľ by nebol využitý fadeout, tak je náročné zachytiť začiatok nasledujúcej skladby, čo len podporuje atmosférickú povahu releasu.
Burial neprichádza s ničím novým, ponúka jemne prepracovanejšiu syntézu doposiaľ vydaných ambientných trackov, akými je napr. Subtemple/Beachfires z roku 2017. Miestami to znie ako kópia samého seba, to však nemení nič na fakte, že naďalej otvára dvere do fantastického audio sveta.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.