Mogwai: zjemnenie zvuku a zvláštna ťaživosť

Štyria Škóti bez kiltu, Dominic Aitchison, Stuart Braithwaite, Martin Bulloch, Barry Burns a John Cummings, známi ako Mogwai, sú v sviežom tvorivom tempe. V nadväznosti na ich posledný album z roku 2011 s pravdivým názvom Hardcore Will Never Die, But You Will prechádzajú Mogwai viditeľným (počúvateľným) vývinom. A povedzme si úprimne, akékoľvek vývojové štádium Mogwai je niečím pozoruhodné.

Rave Tapes vznikal v lete roku 2013 v glasgowskom štúdiu Castle of Doom. Je to ôsmy štúdiový počin, ale my vieme, že Mogwai fungujú dlhšie, začali pred osemnástimi rokmi. Za ten čas toho stihli veľa, môžeme sa porozprávať o tom, ktorý z albumov je najlepší (nikdy sa nezhodneme), o tom, ako robili soundtracky ku seriálom či filmom, hoci podľa Stuarta (gitara, vokály) by najradšej ozvučili nejaký horor (nečakane), o tom, s kým a ako intenzívne pracovali, prečo majú svoj label, ale... späť ku Rave Tapes.

Otvárací track Heard About You Last Night sa dá považovať za vzorného reprezentanta celého albumu, nesie so sebou delikátne minimalistické použitie elektroniky, ktorá akoby nahradila mogwaiovsky typické rázne gitary. Tie sú tajne útočné, ako zlosť, čo ostáva za dverami a tam sa mení na niečo úplne iné. Simon Ferocious je okrem názvu piesne vraj aj meno, ktorým nazval Freddie Mercury Sida Viciousa, keď mu roku pána 1977 vtrhol do štúdia, a tento odkaz ostáva skrytý v mierne zlomyseľnom zvuku. Tu sa môžeme priznať, že milujeme ich obskúrne názvy piesní a najnovšie aj zvuk z filmov rokov osemdesiatych (Remurded) v miernej spolupráci s Boards of Canada či Kraftwerk (Lord Is Out of Control).

Spomínaný kúsok Remurded disponuje zachmúrene vystavanou synth líniou, akú by ste si len ťažko predstavili. Klávesy sú využité chytľavo, asi ako osemdesiate roky v postmodernej estetike. Mogwai tu vyznievajú ako naliehaví poslovia blížiacej sa pravdy, a nielen tu. Celý album je dôsledne budovaným výrazom napätia medzi akustickými a elektronickými nástrojmi, ktoré sa nehádajú, ale spolupracujú na niečom vzácnom. V piesni Repelish ustupujú zvukové časti a dávajú priestor slovu nahranému z kresťanského rádia, kde sa hovorí o piesni Stairway to Heaven: “She's buying the stairway to heaven: we know that's not possible.“ Blues Hour je zase intenzívne melancholickou jednohubkou s neopočúvanými vokálmi gitaristu Stuarta Braithwaitea, ktoré hovoria stručne, no výstižne.

Komplexne je tu počuť zjemnenie zvuku a zároveň zvláštnu ťaživosť. Zase si raz vybrali cestu sympatických čudákov a počúvať ich dospievaniu je podnetným zážitkom. Preto im dovolíme aj nové dimenzie zvukov, syntezátory či elektronické bicie.

Ako zvyčajne, činorodí Mogwai majú plný diár koncertov. Festival Pohoda oznámil ich tohtoročnú júlovú účasť a my máme dovtedy čas pokúsiť sa dospieť do zdravej kreativity, práve tak ako Mogwai.