Muro | Články / Recenze | 31.12.2013
Kým sú texty Pary politické, ani tak nezáleží na tom, či sa inšpiruje garážovým punkom alebo indie rockom. Je to jedna z tých špecialít, ktorými sa budú vždy radiť do minoritnej časti slovenskej hudobnej scény. Na vlaňajšej radovke sa nachádza jednoducho Lasky (zpěvák Tomáš Šedivý, pozn. ed.) aj veľa lásky. Takej normálnej, nezidealizovanej. Texty oplývajú množstvom nefalšovaných slovenských reálií, počnúc folkovými tempami a končiac milou, polomáčanou sušienkou.
Odrazíme sa od toho, že najnovšia Para sa podobá čomukoľvek. Keby niečo, môže za to šikovný hudobný producent Eddie Stevens. Dobre, dobre, na Menšine je priveľa toho, čo sa dalo začuť aj na osobnejšej Krajine/Rovine od Jany Kirschner, ale prečo nezostať pri dobrých a nápaditých veciach? Obzvlášť vtedy, ak prichádzajú od kamarátov. Tých, ktorí podržia, neodídu, zostanú. Takých v živote nebýva mnoho. Niektorí sa prenášajú od detstva do dospelosti a iní od dospelosti k detstvu potomkov. Toto všetko sa do textov i aranžmánov vtesnalo vkusne, bez afektu, napriek tomu, že siedma radovka oplýva len deviatimi stopami, nie natoľko tanečnými, ako tomu bolo napríklad na predchádzajúcom Povstaní.
S výnimkou singlu Žena sú stopy podlhovasté, zvukovo prečesnuté ľahkou glo-fi psychedéliou. Práve v Žene sa mihnú slová hrubšieho zrna, ktoré azda reflektujú skutočnosť dnešných hitparád, preplnených slovami, ktoré priemerného poslucháča domácej scény dokážu pekne vyprovokovať. To len dokazuje, že popová hudba môže niesť aj výpovednú hodnotu bez silného chcenia páčiť sa všežravému stredoprúdu. Jednotlivé skladby tu nevyskakujú, nedá sa hovoriť o výraznom hite. Všetko však kompenzuje progresívnosť, najvýraznejšie postrehnuteľná v skladbe Pre Deti, kde sa mierne črtá neodmysliteľný otcovský motív.
V poslednej tretine nastupuje Lasky v melancholickom reverbe, prisľubujúc neodvolateľnú oddanosť so slovami „Nad tebou budem bdieť, aj keď zívam“. Prirodzené plynutie, dokonalá organickosť, rafinovaná spolupráca. Máloktorá skupina dáva priestor na pogovanie aj premýšľanie. Je len dobré, že túto menšinu tvorí aj Para.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.