I Can Destroy, Paul Gilbert

Paul Gilbert sa už na začiatku kariéry pred dobrými tridsiatimi rokmi pridal na stranu pozitívnej hudby, prístupnej pre každého a v poslednej dobe si túto pozíciu ešte upevňuje. Či už to bolo so šialencami Racer X, svojho názvu hodnými Mr. Big, na nespočetných hosťovačkách alebo na skvelých sólových albumoch, Paul Gilbert predstavuje virtuozitu s prirodzene vycibreným vkusom a nadhľadom.

I Can Destroy je od začiatku do konca plná emócií, dýcha, šľape, nebojí sa progresu a čo je dôležité u človeka v minulosti vypredávajúceho svetové arény, neklame. Gilbert vie stále písať sebavedomé piesne a jeho cit pre detail hlavne čo sa týka gitarovej hry tu naozaj vyniká. Pre všetkých fanúšikov šiestich strún môže album predstavovať až meditačnú hudbu s najzdravšími hráčskymi nuansami slúžiacimi zvukovému liečeniu, aké skôr poznáme z analógovej éry veľkých gitarových mágov. Album stojí na silných piesňach, citlivom no neprvoplánovom skladaní a vyrovnanej atmosfére zloženej z veľmi sofistikovaného pnutia medzi radostnou ambicióznosťou a ľahkosťou vyrovnaného človeka v strednom veku.

Z dosky sa na nás valí classic rock, heavy metal, nadupaný rock’n’roll, elektrické blues, (power) pop, všetko rovnako vášnivé ako pohodové. Neskrývajú sa za moderné steny hluku a vesmírne efekty, ale jednoducho sú medzi rukami hráčov a ušami poslucháčov. V textoch Gilbert stavia na vlastných skúsenostiach z osobného, muzikantského, imaginárneho a po novom otcovského sveta, vo výbere slov je priateľský a na päťdesiatnika dostatočne adresný. Radosť z hudby srší z každého tónu, z presných groovov bubeníka Thomasa Langa, Gilbertovho civilne znejúceho vokálu či z precíznych výkonov kapely. Paul Gilbert nie je vizionár, ale skôr akýsi kronikár elektrickej gitary, ktorý sa vyjadruje cez jej starý známy jazyk, no jeho vety a v nich obsiahnuté myšlienky sú naozaj jeho.