Peter Forgáč | Články / Recenze | 04.05.2015
Dnes už legendy elektronickej hudby sú na scéne neuveriteľných viac ako dvadsaťpäť rokov. Zoskupenie, ktoré dal dokopy Liam Howlett, je dôkazom, že ani po takom čase nemusí kapela stratiť energiu. The Day Is My Enemy.
Prodigy si v „poslednom čase“ dávajú s vydávaním na čas. Na pokračovateľa Invaders Must Die sa čakalo dlhých šesť rokov a Always Outnumbered, Never Outgunned vyšiel pred desiatimi rokmi. Práve porovnaniu posledných albumov sa nedá vyhnúť. Je vidieť a počuť, že Prodigy v nich smerovali k tomu, čo môžeme počuť na The Day Is My Enemy. Release dostal názov podľa textu piesne amerického skladateľa Colea Portera, otvára ho rovnomenná skladba. Úderné bicie a elektronika vás hneď vtiahnu, pridá sa ženský vokál Martiny Topley-Bird a hlavný motív od Portera. Nasty je už klasicky znejúcou skladbou s charakteristickým riffom podloženým vokálmi Keitha Flinta, Rebel Radio začne opäť surovo, no vydýchne občasnými melodickými vsuvkami a zvoľnením.
Ibiza hrá na „vtipnejšiu“ notu - tu došlo na spoluprácu s anglickým hiphopovým duom Sleaford Mods a je vydarenou kritikou kultúry veľkých djs, keď to podtrhuje refrén “What’s he fucking doing!?” Destroy je jedným zo slabších momentov, všetko vynahradí Wild Frontier - na pomery Prodigy „pomalšia“ pieseň, zato znovu s melodickejším podkladom. Siedma zo štrnástich skladieb je len akýmsi melodickým predelom, potom viac či menej dance - Rhythm Bomb s Flux Pavillion. Medzi pomyselné drum’n’bassové časti patrí okrem Wild Frontier aj Roadblox, dance rock nasleduje vo výbornej Get Your Fight On. Zaujímavo znie predposledná Invisible Sun, ktorá je ako jedna z mála výrazne gitarová, dosku uzatvára s mohutným riffom a veľkom štýle Wall of Death.
Na The Day Is My Enemy by ste len ťažko hľadali slabé momenty. Liam Howlett povedal, že toto je „violent sounding“ album a nedá sa tomu oponovať. Mix breakbeatu, drum’n’bassu, dubstepu spojený s občasnými gitarami a nepopierateľnou energiou sa vydaril. Prodigy znovu dokazujú, v čom sú dobrí a prečo dokážu byť headlinermi elektronických, ale aj rockových festivalov.
Prodigy - The Day Is My Enemy (Take Me to the Hospital/Cooking Vinyl, 2015)
www.theprodigy.com
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.