Jana Michalcová | Články / Reporty | 18.11.2015
Everlast má snáď jedny z najvernejších fanúšikov ever. Na facebookovej stránke udalosti sa už klasicky pretekajú, kto na ňom bol viackrát, desiatykrát... to vážne? Malá časť publika ho mohla spoznať ešte v jeho hiphopových časoch House of Pain, ale väčšina ho si ho môže pamätať už len ako chlapíka s gitarou a úžasným chraplákom, ktorý si rád pokecá s publikom. Takého, ktorý prišiel do pražského Roxy klubu.
Vyraziť na tour v akustickom zložení znamenajú pre Erika Schrodyho pravdepodobne štytri veci: zohnať klavíristu, zbaliť whiskey a dve gitary. To isté platilo aj pred dvoma rokmi, na rovnakom mieste, v rovnakom zložení a stále to zaberá. Ako sám hovorí: „Pred vyše dvadsiatimi rokmi som povedal Fab 5 Freddymu, že chcem, aby ma ľudia poznali nielen ako rappera, ale aj ako hudobníka, ktorý nevie, kam ho cesta povedie.“ Tak tu to má: opäť sa mu podarilo zaplniť kluby na svojej európskej šnúre, ľudia si spievajú v hľadisku spolu s ním, pri niektorých skladbách by ho dokonca ani nepotrebovali... Napriek tomu si myslí, že vo svojej podstate je hiphopový umelec a v srdci ostáva Bboy. „Je čas sa vrátiť ku koreňom.“ Teda posledný koncert v akustickej verzii? Možno.
Everlast napravo, klavírista z L.A. vľavo, medzi nimi tekuté 40% spojenie a dav čaká, čo bude ďalej. K najväčším hitom sa treba pretlieskať. Nie je problém. Na nič strojené sa nehráme, skladby plynú, pár komentárov k tomu. „Tak už hraj!“ ozval sa z publika Lord Norton, sluha James poslúchol a spustil. Kvôli porezanému prstu z otcovských povinností na Halloweena mu pár akordov ušlo, niekedy bolo treba začať od začiatku, Everlasta to však nijak nevykoľajilo a pre publikum sa naskytla dobrá príležitosť si zapáliť cigu.
Po úvodnej country časti sa objavili očakávané hity What It´s Like či Stone is in My Hand, kedy sa všetky zaľúbené polovičky zjednotili a kolísali v rytme. Live prevedeniu Black Jesus chýbalo už len bendžo a do pohodovej atmosféry prispieval vysmiaty klavesák-roztlieskávač. Tú prerušila až zle naladená gitara od technika a prídavky z legendárnych čias Whiteyho Forda Folsom Prison Blues alebo santanovská Put Your Lights On, no boli odohrané už skôr z povinnosti zavďačiť sa nadšenému publiku.
Everlastovi odpustíte všetko, pretože štýl, akým brnká na gitaru, akým spieva a čo hovorí, je taký charizmatický, že vás nenechá stáť na jednom mieste. Keď však na mňa prestali mať vibrácie charizmy dosah a pustila som si ho doma (áno, hneď po koncerte), došlo mi, že by nabudúce mohol zobrať aj kapelu...
Everlast (usa)
8. 11. 2015 Roxy, Praha
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...
Václav Valtr 28.10.2024
„I wanna taste you, taste your lips, feel your hips,“ znělo z pódia, kde stála zpěvačka v rudých šatech, od prvních okamžiků plně pohroužená do hudby.
Veronika Tichá 27.10.2024
Působivá performance irského kvintetu s vervou a nahlas pojmenovala problémy, které vidí kolem sebe a nebojí se o nich mluvit.
Klára Šajtarová 25.10.2024
V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.