Richard Michalik | Články / Recenze | 24.08.2020
Po dvadsiatich šiestich rokoch na scéne je to od Deerhoofu síce pätnásty v poradí ale prvý koncepčne uchopený album, ktorý sleduje motív apokalypsy a nahliada za oponu do budúcnosti. Future Teenage Cave Artist prichádza v ten najsprávnejší čas a opäť ako je už pri Deerhoof zvykom skúma nové polohy zvukov doteraz pre skupinu neznáme.
Napriek svojej ústrednej téme cez ktorú Deerhoof na Future Teenage Cave Artist preskúmava fantazijné podoby budúcnosti a dopady globálneho otepľovania či premeny generácií znie až prekvapivo pokojne a hravo. Motív apokalypsy zvukovo definuje roztržitosť jednotlivých skladieb. Deerhoof sa príliš neohliada za melódiou alebo harmóniou. Namiesto toho svoje skladby odprevádzajú improvizáciamia neustálymi zmenami tempa. Math-rockovo ladenou O Ye Saddle Babes prechádza rezavý gitarový riff a v New Orphan Asylum for Spirited Deerchildren stihnú vystriedať počas štvorminútovej stopáže celú paletu nálad. V piesni Fraction Anthem utlmia zasnenosťou gitár a jemným synthovým motívom po hlučnejšej Zazeet pripomínajúcej jammovačku Lightning Boltu.
Album ukončí cover Bachovej meditatívnej kantáty pôvodne slúžiacej na liturgický doprovod a podčiarkne tak už nedefinovateľný zvuk prechádzajúci naprieč math rockom a klasickým rockom cez psychedéliu až ku klasike a experimentálnemu popu. Nepredvídateľnosť je najlepšie definujúcim výrazom pre formu nahrávky. Potešia výlety do masy hluku aj minimalistické gitarové a klavírne pasáže. Future Teenage Cave Artist pôsobí dojmom akoby každý z hudobníkov išiel oddelenou cestou, pripomína free-jazzovú nahrávku, nie je priamočiarý, naopak pestrý a ešte viac chaotický ako jeho predchodcovia. Už pri prvých skladbách sa poslucháč ľahko stratí v množstve vynárajúcich sa zvukov pospájaných vokálom Satomi Matsuzaki dodávajúcej piesňam smer. Dôležitým aspektom je samotná lo-fi produkcia dodávajúca do už tak bohatého projektu ďalší rozmer a detskú hravosť.
Už z opisu jednotlivých skladieb je očividné, že Deerhoof sa odmietajú prispôsobiť jednej polohe. Neustále premieňajú a experimentujú, búrajú a opäť stavia, odrážajú sa od žánrových hraníc a nahliadnu tak trochu do všetkého. Nikde sa nepristaví príliš dlho a namiesto toho sa zabávajú s nekonečnou škálou zvukov dosahujúc určitú detinskosť a slobodu.
Deerhoof – Future Teenage Cave Artist (Joyful Noise, 2020)
bandcamp kapely
foto © Shervin Lainez
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.