Články / Recenze

Glory Days aneb Znovuzrodenie Carla Barata

Peter Forgáč | Články / Recenze | 04.02.2015

Je tomu už viac ako desať rokov od momentu, kedy sa rozpadli kultovní Libertines. Aj počas ich krátkej, ale intenzívnej kariéry, bolo všetkým jasné, že ich najväčšia sila spočíva v spojení Carl Barat a Peter Doherty. Zaťiaľčo Doherty celkom úspešne pokračuje s Babyshambles, Barat akoby nevedel znovu nájsť svoje miesto. S Dirty Pretty Things nahral nie zlý debut Waterloo to Anywhere, no ďalšia nahrávka spoločne s prvým sólo albumom zaostali za predpokladmi. Na konci minulého roku dal Barat dohromady The Jackals a teraz prichádza s releasom Let It Reign. Je zaujímavé, že kapelu zložil konkurzom až po jeho nahratí, a nielen fanúšikovia preto nemali takmer žiadne očakávania. No Barat and the Jackals prekvapili.

Otváracia skladba Glory Days napovie, čo čakať. Ostré garážové gitary, občas doplnené bluesovým riffom. Victory Gin sa rozbehne ešte ostrejšie, s občasným uvolnením, pred mohutným refrénom: “We are not afraid of anyone! I defy anyone to tell me I am wrong!” A Carl to evidentne myslí vážne a je počuť, že sa v tomto nemýli. Summer in the Trenches pripomína starých dobrých Libertines a ich surový mix ska a indie rocku, A Storm Is Coming je zas jedna z melodickéjších a chytľavejších skladieb. Album rozdeľuje Beggining to See, akýsi protestsong o náboženstve, kde dominuje akustická gitara a smyčce, čo sa dosť odlišuje od zvyšku nahrávky. Stredne rýchla March of the Idle so surovým, kričiacim refrénom a s myšlienkami o modernej spoločnosti predstavuje jeden z najlepších momentov. V "mohutnej" War of the Roses aj v záverečnej Lei It Reign, ktorá je dobrým zakončením, sa Barat textovo akoby vysporiadava so sebou a Dohertym.

Už to nie je "teatrálny" a prehnane poetický Barat ako pred pár rokmi. Stále dominuje feeling starej Británie a Libertines, no Carl konečne zobral do ruky gitaru a toto je release, aký sa od neho dá čakať, plný indie, ska a punku, s výbornými textami a melódiami. Po ohlásení, že Libertines sa dávajú znovu dokopy a plánujú nový materiál, akoby sa Baratovi vliala nová krv do žíl. Verme, že to tak ostane, kedže s výborným Let It Reign dokazuje, že má ešte čo povedať.

Info

Carl Barat & the Jackals - Let it Reign (Grand Jury Music, 2015)
www.carlbaratandthejackals.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace