Filip Švantner | Články / Recenze | 11.04.2022
Helms Alee... To nie je len nostalgia za skvelým katalógom Hydra Head a za časmi, keď hardcoreové kapely zo Seattlu vydávali jeden nadčasový album za druhým. Aj keď Helms Alee vždy stáli tak trochu v úzadí veľkého diania, vedeli ste, že sú tam a že sa na nich môžete spoľahnúť. Toto trio od svojich začiatkov nepoľavilo. Od klasických albumov vydaných pod hlavičkou spomínaných Hydra Head, až po súčasné nahrávky vychádzajúce na labeli Sargent House, sa Hozoji Margullis, Dana James a Ben Verellen tvrdohlavo držia svojho atraktívneho rockového štýlu. Inak to nie je ani na novinke Keep This Be the Way, na ktorej Helms Alee v podstate bez väčších zmien nadväzujú na svoje predošlé nahrávky. Aj keď až také jednoduché to nebude.
To, čo toto power trio odlišuje od žánrových súputníkov, je neskutočný dôraz na čarovné melódie, pričom do vokálov sa zapája celá kapela a vzniká tu nádherný kontrast medzi drsnejším vokálom Bena Verellena a nevinným dievčenským prednesom Dany James a Hozoji Margullis. Obzvlášť strhujúcimi sú momenty, keď sa vokály vzájomne prekrývajú alebo spievajú trojspev. Ďalším elementom je posadnutosť Bena Verellena vyznením jeho nahrávok (mimochodom jeho Verellen Amplifiers používajú kapely ako Sumac, Integrity, Young Widows atď.). Od prvej skladby je tu počuteľná očividná chuť experimentovať, kapela sa hrá s dynamikou a zvukovými detailami. Helms Alee ako keby svoj grungeom nasiaknutý sludge rock roztrieštili na malé kúsky a snažili sa ho zlepiť naspäť dokopy, pričom vo výsledku skladby pôsobia omnoho menej „pesničkovo“, čo v konečnom dôsledku vôbec nie je negatívom.
Namiesto popevkov sa od úvodných tónov albumu See Sights Smell Smells utopíte v masívnom zvuku basgitary podporeným tribal rytmom, ktorý po chvíľke prerastie do disharmonickej saxofónovej pasáže. Helms Alee sa hrajú s nervami poslucháča keď skladby, ktoré sa pomaly rozbehnú, po chvíľke skončia rozbité v noiseoveom intermezze (Keep This Be The Way), alebo len nenávratne gradujú bez vyvrcholenia (How Party Do You Hard).
Druhá polovica albumu sa nesie v tradičnejšom duchu. Vrcholom nahrávky je určite Do Not Expose to the Burning Sun, najdlhšia skladba albumu, kde Helms Alee demonštrujú svoju vyzretosť. Od nepokojného intra sa skladba prevalí do krásnej ponurej melódie, pričom sa náhle zlomí do mohutného sludge metalu, aby sa po chvíľke opätovne vrátila k počiatočnej melódii. Skvelou je taktiež hravá Mouth Thinker, kde Helms Alee znejú ako melodickejší klon Big Business, alebo naliehavá hardcoreová Three Cheeks.
Helms Alee opäť dokázali, že si vystačia s málom a aj na svojom šiestom albume dokázali vyčarovať strhujúce, priam epické skladby, plné emócií a nádherných melódií. Keep This Be the Way má preto v diskografii Helms Alee svoje čestné miesto.
Helms Alee – Keep This Be The Way (Sargent House, 2022)
Bandcamp kapely
živě: Full Moon Forum a Lucerna Music Bar uvádějí:
Russian Circles (us) + Helms Alee (us) + Manon meurt
14. 4. 2022 20:00
Lucerna Music Bar, Praha
fb událost
foto © Ryan Russell
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.