Veronika Kubanková | Články / Recenze | 14.11.2012
„I never even thought about whether or not they understand what I'm doing . . . the emotional reaction is all that matters as long as there's some feeling of communication, it isn't necessary that it be understood.“ John Coltrane
Poznáte sa už s DMT? Dokáže za bieleho dňa šikovne zaktivovať proces snov. Vovedie vás do mnohorozmerného vesmíru, základov bunečných metamorfóz, ale i do molekuly duše. (Nielen) pre tých, ktorí psychedelické stretnutie s ním na pokraji univerza nemajú v pláne (Drugs are bad, mkay?) je tu nový album Until the Quiet Comes od zvukomaliara Stevena Ellisona alias Letiaceho Lotosu.
Neočakávajte však hopkavý trip dlhodobého užívateľa v rytme párenia žánrov. Album ponúka náhľad do nového hudobného portálu zvukových textúr bez ostrých hrán a obmedzení s poctivým fantazmagorickým sprievodcom.
Beatový guru Flying Lotus so svojím žánrovým výrastkom wonky už majú za sebou dlhú astronomickú cestu skríženú s hip-hopom, IDM, jazzom a všemožným vesmírnym prachom. Dostáva sa mu preto, okrem iného, pocta prezývok (FlyLo - nemýliť s LiLo), ale i priznaní vizionárstva označením jeho nasledovníkov post-FlyLo (kritici tak nadali napr. chudákovi Blue Daisy). Zatiaľ čo iní hudobní mágovia urputne krájajú elektronickú podstatu zvuku, Flying Lotus podniká cesty za svojimi jazzovými predkami a splieta dohromady enormné množstvo objavného materiálu.
Novátorstvo sa už dávno nenosí, preto je dosť možné, že album Until the Quiet Comes zapôsobí na vaše zmysly ako skok z 18teho poschodia. Melodické uzurpovanie každej sekundy, hlbinný tlkot tepu, obrazy a odrazy nepredstaviteľných dimenzií. A vy.
Po absorbovaní úvodnej All In budete mať pocit, akoby vám vybuchli melodické plochy rovno pod nosom a vpili sa do vášho sluchového plátna. Záplavy hárf a nepolapiteľných basových liniek sa rinú plynule a bez možnosti úniku. Už niet cesty späť.
Prieniky skladieb sa na jednotlivých poschodiach míňajú v krátkych intervaloch (väčšina z nich nemá viac ako tri minúty). Pod vami sa črtajú zemité beaty, v priestore poletujú neukončené jazzové improvizácie, ktoré spolu s nedefinovateľnosťou nálad podporujú beztiažový stav a euforické nálady bez zjavnej príčiny. Vidíte dovnútra momentu.
V jedenástej skladbe (Tiny Turtles) doteraz len jemne rozmasírovanú obrazotvornosť rozhýbe Thundercat s basovou nádielkou, ktorá nebadane preniká do jadra hmlistého zhluku melódií . Keď príde ticho, chýba vám najviac.
Oblačná atmosféra sa však pomaly rozpúšťa a poodhaľuje vznešenosť syntetických a elektronických rytmov. Vybičované sú do extrémnych rozmerov vesmírnej párty (Sultans Request), roztomilej robotickej vytlieskavačky (Putty Boy Strut) či stretnutia s huspeninovým pánom na psychedelickom cukríkovom plavidle (Candyman).
Mimochodom, ešte stále fičíte naprieč stratosférickými poschodiami. Zopár z nich ani nepostrehnete a falošnú nádej na záchranu vám Flying Lotus venuje romantickým spevným lovesongom DMT (spolu s Thundercatom).
Atmosféra hustne, krása melodických zábleskov sa zostruje a posmutnieva. Pred pádom prichádza katarzia v podobe nebeského hlasu Nikki Randa (Hunger), ktorý v objatí gitarovo- sláčikového dažďa pulzuje a predbieha v zvádzaní i takú harcovníčku, akou je Erykah Badu.
Pomaly z vás opadajú posledné ozveny roztatárených tónov. Zobúdzate sa. Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte.
Milé deti. Zavrite očká a otvorte uši. Osloboďte sa od diktatúry logiky mysle a nechajte sa unášať na cukrových obláčkoch do krajiny, kde sa minúty prelievajú v surreálnych obrazoch niekde medzi životom a smrťou. Ujo Flying Lotus a jeho panoptikum nespútaných melódií (E. Badu, Thom Yorke a i.) sa postará o zvyšok.
Until the Quiet Comes so svojím senzuálno-vizuálnym pôsobením na vás jednoznačne urobí dojem úplným vyčerpaním tónov a zvukov ďaleko za hranicou vedomia.
Omamný beztiažový stav a očarenie majú na svedomí hutné vrstvy hudobnej stratosféry a koncepčná dokonalosť albumu - samostatného sveta. Sladkoboľné psychedelické nálady, ľahkosť - metamorfovaná majestátnosť a jazzová sloboda umožňujú v hudbe Flying Lotusa prakticky akémukoľvek motívu, aby sa stal nadpozemským. Niekedy vás však podrží pod vodou dlhšie, ako by ste chceli, milé deti. Ale keď znovu polapíte dych, vaša duša pookreje.
Flying Lotus: Until the Quiet Comes (Warp Records, 2012)
www.flying-lotus.com/until-the-quiet-comes
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.