Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 30.03.2020
Keď počúvam ľudí po tridsiatke s leskom v očiach opisovať, ako sa im pohyb pretáčania kaziet ceruzkou vryl do svalovej pamäte, môžem iba zaplakať. Bohužiaľ som po roku deväťdesiat sedem už tieto ikonické rituály nezažil a jediné, čo mi zostalo, bol praobyčajný discman. Chcel by som povedať, že sa na tie časy pozerám s nostalgiou, ale nepraktickosť nosenia obalu s cédečkami a veľkého okrúhleho prehrávača prebíja akékoľvek príjemné spomienky. Vziať napálené CD s Hybrid Theory od Linkin Park alebo sestrin mixtape s najlepšími pesničkami Evanescence a HIM (teda všetkými), zatlačiť na držiak a zaklopiť obal je asi najnudnejší možný proces, na ktorý sa len ťažko bude niekedy spomínať s takou kultovosťou ako na walkmany.
Omnoho väčšiu svalovú pamäť než na používanie discmana som si tak vyvinul pri hre Supreme Snowboarding. Doteraz si pamätám, v akom bode bolo treba chytiť papierový obal a zatlačiť, aby disk s hrou rovno vypadol. Bola to hra, kde som presne vedel, kedy stlačiť CTRL, aby som na mostíku vyskočil s mojím snowboardistom najvyššie. A síce už bez hmatateľnosti fyzického disku, tak v hrateľnosti vedia podobne otestovať moju koordináciu rúk a očí aj OlliOlli 2 a Crypt of the Necrodancer.
Prvých päť minút OlliOlli 2 je najfrustrujúcejším kúskom zábavy, ktorý som kedy zažil. Keď som už len v tutoriáli nevedel prejsť na zábradlí a stále brutálne padal na hubu ako Stevie z Mid90s, tak som zvažoval, či je to vôbec hra pre mňa. OlliOlli 2 je z veľkej časti o načasovaní a akonáhle mu aspoň trochu pochopíte, tak to ide lepšie. Stále nie ľahko, ale o trochu menej zle. Základom je sledovať postavu a čakať, kedy bude skateboard milimeter od zeme, aby ste mohli v tej jednej milisekunde stlačiť klávesu a mať perfektné pristátie. Možno väčšiu prax než v pristávaní som mal v opakovaní levelu, kde bol môj palec neustále pripravený stlačiť reštart. Aby ste sa vyhli zbesilému reštartovaniu, tak odporúčam dookola prechádzať tutoriály a všetky mechaniky si tak najprv dokonale osvojiť. Na tratiach rozhodne čas na rozmýšľanie nie je a všetko robíte iba inštinktívne. A keď takto bez rozmýšľania prejdete level so spojeným štyridsať trikovým kombom, tak zažijete ozaj nenahraditeľný pocit uspokojenia. OlliOlli 2 zvláda dokonale vyvážený noseslide medzi bezmedznou frustráciou a návykovou zábavou. Ako väčšina športových hier, aj OlliOlli 2 má síce dobrý soundtrack, ale musím odporučiť môj trapovo-punkovo-rapovo-elektronický ultra hype 5000 mix na Spotify.
Pred pár dňami písala Maria Pyatkina o dôležitosti tanečných pohybov v týchto usedených chvíľach. A síce je Crypt of the Necrodancer iba videohra, taktiež vyzýva ľudí k hýbaniu sa do rytmu. Táto roguelike hra premieňa klasické chodby fantasy žalárov na tanečný parket, kde sa prebojujete na koniec bludiska, iba keď sa budete hýbať podľa beatu piesní. Aby ste porazili kostlivcov, minotaurov a drakov, tak sa musíte naučiť počúvať rytmus hudby a hýbať s postavou podľa neho, inak vás hra nepustí. Každou úrovňou sa rytmus mení, a tak jedinou záchranou je spoznať vzorce pohybu nepriateľov. Osemdesiatkové disco s hrdinskými stredovekými motívmi je geniálne, ale je aj možnosť si vložiť vlastný soundtrack. Lepšie hypno ako sekanie zombíkov do rytmu albumu Los Angeles od Flying Lotusa som v hre už dlho nezažil. Ak by vám ale poklepkávanie do rytmu nestačilo na klávesnici, hra má podporu aj tanečnej podložky, na ktorej by sme momentálne mali tancovať asi všetci. Tak ako všetky hry tohto žánru aj Crypt of the Necrodancer je mierne náročnejší, ale našťastie zbieraním rôznych predmetov a zvyšovaním počtu životov sa v náhodne generovaných leveloch dá pomerne rýchlo naučiť žiť.
V Good Old Games obchode teraz prebieha jarný výpredaj, kde si oba tieto klenoty môžete kúpiť za 80 Kč. Ešte dnes.
Maria Pyatkina, David Čajčík, Michal Pařízek 29.10.2024
Pokud někde objevovat, tak právě tady. Vybíráme z napěchovaného programu devět jmen.
Michal Pařízek 04.10.2024
Dneska v osm večer na Radiu 1 spolu s Angeles Toledano, Melike Şahin, Autumnist, Juliánem Mayorgou nebo Cindy Lee. If You Hear Me Crying… leave me alone.
Michal Pařízek 20.09.2024
Šest dní u moře uplynulo tak rychle, že jsem se ani neotočil, a určitě nejen proto, že tam bylo 15 stupňů. Ale ve stínu toho, co se dělo/děje tady, už…
Michal Pařízek 06.09.2024
Okruží severu sedí kolem mozku pevně a (možná) napořád, podobně jako prsten, který mám na prstě snad po třiceti letech. Přišel ke mně před Rouge, komu tak asi patří? Forget…
redakce 29.08.2024
Mario „Dust“ La Porta si zařídil svůj bar, aby se měl kde zašít, taky si tam hrává. A se svojí kapelou jezdí po světě. Přijedou i do Kaštanu.
Michal Pařízek 23.08.2024
Štvanice minulý pátek hořela. První pražský Underground Overtake se povedl náramně, atmosféra euforická a velká stage, která u Bike Jesus vyrostla, byla zatraceně funkční i slušivá.
Veronika Mrázková 13.08.2024
Současně je právě marnost a nevědomost, kde začít a kde skončit, vzrušující. Tlumí racio a vynucuje si takové oddání dílu, které se obejde bez faktického výkladu či pointy.
redakce 13.08.2024
Letošní Brutal Assault je za námi a vypadá to na jeden z nejvýživnějších ročníků vůbec. A to nejen podle našich vyndaných reportérů.
Michal Pařízek 09.08.2024
Rozhovor s Nubyou Garcia jsem dělal před pár lety, bylo to uprostřed covidu a bylo to tím poznamenané, ale už tehdy to bylo milé...
Michal Pařízek 26.07.2024
Všechno dobré, něco výjimečné, vytržení s sebou přinesla Aunty Rayzor a vyloženě roztomilí Irreversible Entanglements. Zejména Camae Ayewa, která se chtěla boxovat.