Pavol Gajdoš | Články / Recenze | 17.03.2017
„Jsem trochu z ocele a trochu smířená,“ tvrdila jedinečná Zuzana Navarová z kapely Nerez vo svojich dvadsiatich deviatich rokov. Rovnako jedinečný Daniel Gildenlöw, zosobnenie švédskych Pain of Salvation, k tomuto zisteniu dospel až o štrnásť rokov neskôr, no potrebuje ho svetu oznámiť o to hlasnejšie.
Album In the Passing Light of Day má v dvadsaťročnej diskografii skupiny špeciálne miesto. V prvom rade ide o ďalší koncept, v ktorom tentokrát nehrajú „he“ a „she“, ale predmetom je samotný kapelník a jeho úspešný boj s mäsožravou baktériou. Už sa niet na koho vyhovárať, viniť, prosiť o odpustenie, ak nie iba seba samého. Hudba, texty a celková atmosféra sú ako vždy silné a útočia rovnako intenzívne na hlavu, srdce a brucho. Najväčší vklad do kapely okrem Gildenlöwa, jediného pôvodného člena, priniesol mladý Islanďan Ragnar Zolberg. Popri speve a gitare dostala priestor dokonca jedna jeho skladba, klipovka Meaningless, čo je u kapely nevídané, keďže všetko do poslednej činely skladal v minulosti control freak Gildenlöw.
Album tvorí desať presvedčivých piesní postavených na progresívnom metale s alternatívnymi ambíciami. Skladby sú tradične prepracované a chytľavé, no treba úprimne priznať, že na nahrávke nenájdeme nič, čo by kapela nespravila už v minulosti a nespravila to možno aj lepšie. Celok aj napriek tomu znie moderne a sebavedome. Riffuje sa precízne a matematicky (On a Tuesday, Full Throttle Tribe), emóciám pomáhajú miestami sláčikové nástroje, akordeón, akustické gitary (Silent Gold, If This Is the End) a nad všetkým majestátne stojí záverečná The Passing Light of Day, opus pominuteľnosti.
Tvrdiť obľúbenej kapele, že už nikdy nebude, ako bola, je niečo ako tvrdiť milovanej osobe, že prvé roky vzťahu boli najlepšie a od vtedy to ide už z kopca. Zastať unavený v púšti je ľahké, no ísť ďalej v bolesti s nádejou na spásu je živý manifest Pain of Salvation.
Pain of Salvation - In the Passing Light of Day (InsideOut, 2017)
www.painofsalvation.com
Live: Pain of Salvation (swe)
1. 4. 2017 Rock Café, Praha
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.