Články / Reporty

11 z 10 (Sigur Rós)

11 z 10 (Sigur Rós)

Matej Kráľ | Články / Reporty | 11.10.2022

Sigur Rós v rámci aktuálnej live-show oprášili svoj pravdepodobne najrockovejší album () z roku 2002 a nemohli urobiť lepšie. Repetitívne art-rockové aranže so živočíšnymi expanziami znejú naživo rovnako aktuálne a nekopromisne ako pred dvadsiatimi rokmi. V Prahe ich veľkolepé prevedenie podčiarkla entropická hra svetiel a dôraz na zvukový a vizuálny detail.

Emocionalitu a intenzitu, ktorú naživo predvádza štvorica sústredená okolo Jónsiho Birgissona je nemožné redukovať na jednu recenziu. Iste, s odstupom povedané, Sigur Rós sú štyria islandskí chlapíci stojaci na pódiu, ktorí nahrali niekoľko kladne hodnotených albumov a zahrali niekoľko dobrých koncertov. V praxi sú však odlišní vo všetkom ostatnom. Od jazyka, v ktorom píšu texty, cez spôsob, akým spievajú a využívajú nástroje, až po atypické rozdelenie ich koncertného setu. Jednu romantickejšiu a melodickejšiu polovicu, druhú rockovú, s grandióznymi vyvrcholeniami - pritom obe dokonale vygradované. Ešte nápadnejšie, možno až absurdne pôsobí obsadenie islandských alternatívcov medzi ostatnými menami v aréne. Sigur Rós sú alternatívou medzi alternatívou aj za normálnych okolností, v rámci aktuálne komunikovaného programu O2 Univerza sa ocitli medzi Anastaciou, Zaz, Lenny či popri vianociach Dary Rolins. Výborným signálom preto je, že Praha dokázala takmer päťtisícové venue naplniť a takmer dve a pol hodiny trvajúce transcendentálne hudobné divadlo oceniť hromovým aplauzom.

Mohlo sa zdať, že celý koncert stojí hlavne na Birginsonovi. Ten medzi pesničkami striedal klaviatúry a gitaru, s ktorou predvádzal strhujúce avantgardné slákové sóla. O melodickú stránku veci sa na rozdiel od posledného turné (2017) staral staro-nový člen Kjartan Sveinsson. Krehulinko pôsobiaci skladateľ poväčšinu času nenápadne ukrytý za klavírmi prekvapil v záverečnom bangri Untitled 8, kde s gitarou a spevom doplnil Jónsiho nadpozemské vokály a repetitívnu basovú gradáciu Georga Holma. Osobitú pozornosť si zaslúžia vynikajúco nazvučené bicie, najmä snare, ktorého hlboký tón dával spätný úder až kdesi v žalúdku. Koncertný člen Ólafur Björn Ólafsson alias Obo hral s neskutočnou dynamikou a hypnotizujúcim výrazom, pár efektovo doladených úderov v závere refrénu skladby Kveikur mu pod rukami sonicky doslova explodovalo.

Sigur Rós zo setlistu vypustili soundtrackovú hymnu Hoppipolla a postavili ho tvrdo. Post-rockové gradácie a výrazná basa v postupne vybuchujúcej Ný Batterí, iracionálna radosť a davobudič Jónsi v melódii Festival, ale aj prirodzený potlesk v intrách balád ako Svefn-g-englar či Vaka si pýtali jedine zimoriavky alebo slzy. Ozaj, skúste si pustiť živú verziu skladby Samskyeti z filmu Heima doma pod paplónom. Už nikdy nebudete chcieť prestať ju počúvať, pritom má celý zázrak štyri tóny. Počuť ho naživo je výsadou. Nástup bicích v nadprirodzenej kompozícii Saeglopur je jeden z najneskutočnejších rockových momentov 21. storočia, stáť od tohto momentu pár desiatok metrov je psychadélia. Rovnako ako celí Sigur Rós.

Info

Sigur Rós (isl)
9. 10. 2022 o2 universum, Praha

foto © Filip Kůstka

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Lámání kostí i ducha (Pharmakon & co.)

Klára Šajtarová 25.10.2024

V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.

Až na krev (Dušan Vlk)

Filip Peloušek 22.10.2024

Na druhé straně se starší, očekávající kopající beaty a moshpit, drží zatím u stěn s půllitry, snaží se přečkat útrapy čerstvé dospělosti: „Jak mám žít, aby to tak nebolelo?!“

Život je zhluk náhod (The Ills & co.)

Mišo Berec 22.10.2024

Unravel naberá naživo silné rozmery, kataklyzmatický zvuk gitár a synthov, sample a rytmy Jiřího Bendla vytvárajú pocit niečoho nadpozemského a vy tam chcete naskočiť tiež.

Řád industriální písně (Einstürzende Neubauten)

Akana 21.10.2024

Bargeld vůbec působil velmi vstřícně a uvolněně. V ničem nepřipomínal odměřeného pedanta, v jakého se někdy umí proměnit při rozhovorech s méně kompetentními novináři.

Písně o lásce a radosti (Nick Cave & The Bad Seeds)

Jiří V. Matýsek 20.10.2024

„He's a ghost, he's a god / He's a man, he's a guru,“ zní verš z Red Right Hand. Nick Cave přijel dobře naladěn.

Zažehnout plamen (Jazz Goes To Town, 2024)

Veronika Miksová 17.10.2024

Přiřítila se okostýmovaná banda v dámských šatech, vyšívaných kabátech a objemných kožiších a spustila kombo free jazzu, tonálních experimentů a vlastních verzí moderní klasiky.

V úkrytu zvuku (A Place to Bury Strangers)

Martin Šmíd 16.10.2024

Wilson je s paličkami nastražená nad soupravou s ďábelským úsměvem na tváři, v níž se lesknou dva zlaté zuby. Ona ví, co přijde.

Metafyzika frustrace (The Body & Dis Fig)

Alžběta Sadílková 15.10.2024

Znechucení a únava nemusí v hudbě působit jen jako karikatura, vztek nemusí být srostlý s násilím. Snad proto do sebe nedělní večer dobře zapadá i jako celek.

Podzim v Hradci (Jazz Goes to Town 2024)

Veronika Tichá 15.10.2024

Hradec Králové v posledních letech osciluje mezi kulturní pustinou a energickými snahami oživit místní scénu. Nic není ztraceno aneb Jazz Goes to Town.

Starý jizvy, nový rány (Esazlesa, Drom, FDK)

Marek Hadrbolec 14.10.2024

„Jenom si vzpomenout,“ křičí Lukáš Bouška opakovaně, zatímco se staré jizvy znovu otevírají a bolavé vzpomínky se derou ven.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace