Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 11.01.2016
Na prednej strane bookletu sa čosi plaví lesom obklopeným bystrinou. Batoľa leží na pneumatike obalenej alobalom, kusmi lepiacej pásky a PET fľašami. Ak sa máme baviť v rámci slovenskej muziky, je celkom jasné, že pôvodne martinská kapela Čisté Tvary musela vydať nový album. Je tretí v poradí a volá sa Zem nás chce čistých.
S ohľadom na súdržnosť celku je novinka pokračovaním odkazu ich skvelého predošlého albumu Rita von Anarchia (2008). Neprehliadnuteľnou je zmena v rámci stavby a gradácie skladieb, lebo početná nástrojová výbava, ktorú priniesol nový člen Oskar Rózsa, nedáva iné možnosti. Tvrdiť, že by táto spolupráca bola novou, nemožno, lebo práve Rózsa produkoval oba predchádzajúce dosky Čistých Tvarov. Zem nás chce čistých je dokonalý produkt so všetkým, čo by k tomu malo patriť. Úžasný booklet a kvantum hudobných dôkazov o zralosti kapely, s ktorou ste dospievali.
Na novinke stoja celkom rovnocenne energická poloha plná gitarovej priamočiarosti s miestami až akustickou rozvážnosťou. Prienikom oboch polôh sú elektronicky analógové gradácie a štandardne zvláštne texty Juraja Péča. Hudobne vytŕča niekoľko nenápadných vrcholov. Úvodná Plameň Ktorý Dýcham, kde sa odkaz Muse nezdá ani v roku 2015 až tak mŕtvy. Trojka Oblohy Iných Časov prekvapuje v závere, kedy sa jej do pokoja vkradne vocoderom upravený hlas, aby si siedma Lavíny vystačila s čisto baladickým prevedením. Kvôli prízemnosti hudobného povedomia materinskej hrudy nemožno očakávať, že by sa Čistým Tvarom podarilo doma zrazu zásadne preraziť. Ich veľkou šancou ostáva využiť prítomnosť „Sigur Rós syndrómu“, kedy by použitá slovenčina nemusela byť až tak problematickou ani pre zahraničné publikum. Zem nás chce čistých je v rámci hudobného vývoja kapely ten najmelancholickejší počin a zároveň ten s najvyššou možnou mierou neobohrania sa.
Čisté Tvary boli a vždy aj budú v prvom rade špecificky bizarnou rockovou kapelou. To, že v prípade albumu Zem nás chce čistých použili nebývalé množstvo syntetizátorov či hammondu je len aktuálny stav a v ich prípade to znamená jediné - presne takto ich už nikdy v budúcnosti nebudeme počuť.
Čisté Tvary - Zem nás chce čistých (Slnko Records, 2015)
www.cistetvary.sk
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.