Matej Kráľ | Články / Reporty | 11.10.2022
Sigur Rós v rámci aktuálnej live-show oprášili svoj pravdepodobne najrockovejší album () z roku 2002 a nemohli urobiť lepšie. Repetitívne art-rockové aranže so živočíšnymi expanziami znejú naživo rovnako aktuálne a nekopromisne ako pred dvadsiatimi rokmi. V Prahe ich veľkolepé prevedenie podčiarkla entropická hra svetiel a dôraz na zvukový a vizuálny detail.
Emocionalitu a intenzitu, ktorú naživo predvádza štvorica sústredená okolo Jónsiho Birgissona je nemožné redukovať na jednu recenziu. Iste, s odstupom povedané, Sigur Rós sú štyria islandskí chlapíci stojaci na pódiu, ktorí nahrali niekoľko kladne hodnotených albumov a zahrali niekoľko dobrých koncertov. V praxi sú však odlišní vo všetkom ostatnom. Od jazyka, v ktorom píšu texty, cez spôsob, akým spievajú a využívajú nástroje, až po atypické rozdelenie ich koncertného setu. Jednu romantickejšiu a melodickejšiu polovicu, druhú rockovú, s grandióznymi vyvrcholeniami - pritom obe dokonale vygradované. Ešte nápadnejšie, možno až absurdne pôsobí obsadenie islandských alternatívcov medzi ostatnými menami v aréne. Sigur Rós sú alternatívou medzi alternatívou aj za normálnych okolností, v rámci aktuálne komunikovaného programu O2 Univerza sa ocitli medzi Anastaciou, Zaz, Lenny či popri vianociach Dary Rolins. Výborným signálom preto je, že Praha dokázala takmer päťtisícové venue naplniť a takmer dve a pol hodiny trvajúce transcendentálne hudobné divadlo oceniť hromovým aplauzom.
Mohlo sa zdať, že celý koncert stojí hlavne na Birginsonovi. Ten medzi pesničkami striedal klaviatúry a gitaru, s ktorou predvádzal strhujúce avantgardné slákové sóla. O melodickú stránku veci sa na rozdiel od posledného turné (2017) staral staro-nový člen Kjartan Sveinsson. Krehulinko pôsobiaci skladateľ poväčšinu času nenápadne ukrytý za klavírmi prekvapil v záverečnom bangri Untitled 8, kde s gitarou a spevom doplnil Jónsiho nadpozemské vokály a repetitívnu basovú gradáciu Georga Holma. Osobitú pozornosť si zaslúžia vynikajúco nazvučené bicie, najmä snare, ktorého hlboký tón dával spätný úder až kdesi v žalúdku. Koncertný člen Ólafur Björn Ólafsson alias Obo hral s neskutočnou dynamikou a hypnotizujúcim výrazom, pár efektovo doladených úderov v závere refrénu skladby Kveikur mu pod rukami sonicky doslova explodovalo.
Sigur Rós zo setlistu vypustili soundtrackovú hymnu Hoppipolla a postavili ho tvrdo. Post-rockové gradácie a výrazná basa v postupne vybuchujúcej Ný Batterí, iracionálna radosť a davobudič Jónsi v melódii Festival, ale aj prirodzený potlesk v intrách balád ako Svefn-g-englar či Vaka si pýtali jedine zimoriavky alebo slzy. Ozaj, skúste si pustiť živú verziu skladby Samskyeti z filmu Heima doma pod paplónom. Už nikdy nebudete chcieť prestať ju počúvať, pritom má celý zázrak štyri tóny. Počuť ho naživo je výsadou. Nástup bicích v nadprirodzenej kompozícii Saeglopur je jeden z najneskutočnejších rockových momentov 21. storočia, stáť od tohto momentu pár desiatok metrov je psychadélia. Rovnako ako celí Sigur Rós.
Sigur Rós (isl)
9. 10. 2022 o2 universum, Praha
foto © Filip Kůstka
Klára Šajtarová 25.10.2024
V hluku se setkává bolest s rozkoší, zoufalství s rezignací, otázka přežití se stává méně o fyzickém těle a více o duchu.
Filip Peloušek 22.10.2024
Na druhé straně se starší, očekávající kopající beaty a moshpit, drží zatím u stěn s půllitry, snaží se přečkat útrapy čerstvé dospělosti: „Jak mám žít, aby to tak nebolelo?!“
Mišo Berec 22.10.2024
Unravel naberá naživo silné rozmery, kataklyzmatický zvuk gitár a synthov, sample a rytmy Jiřího Bendla vytvárajú pocit niečoho nadpozemského a vy tam chcete naskočiť tiež.
Akana 21.10.2024
Bargeld vůbec působil velmi vstřícně a uvolněně. V ničem nepřipomínal odměřeného pedanta, v jakého se někdy umí proměnit při rozhovorech s méně kompetentními novináři.
Jiří V. Matýsek 20.10.2024
„He's a ghost, he's a god / He's a man, he's a guru,“ zní verš z Red Right Hand. Nick Cave přijel dobře naladěn.
Veronika Miksová 17.10.2024
Přiřítila se okostýmovaná banda v dámských šatech, vyšívaných kabátech a objemných kožiších a spustila kombo free jazzu, tonálních experimentů a vlastních verzí moderní klasiky.
Martin Šmíd 16.10.2024
Wilson je s paličkami nastražená nad soupravou s ďábelským úsměvem na tváři, v níž se lesknou dva zlaté zuby. Ona ví, co přijde.
Alžběta Sadílková 15.10.2024
Znechucení a únava nemusí v hudbě působit jen jako karikatura, vztek nemusí být srostlý s násilím. Snad proto do sebe nedělní večer dobře zapadá i jako celek.
Veronika Tichá 15.10.2024
Hradec Králové v posledních letech osciluje mezi kulturní pustinou a energickými snahami oživit místní scénu. Nic není ztraceno aneb Jazz Goes to Town.
Marek Hadrbolec 14.10.2024
„Jenom si vzpomenout,“ křičí Lukáš Bouška opakovaně, zatímco se staré jizvy znovu otevírají a bolavé vzpomínky se derou ven.