Pavol Gajdoš | Články / Recenze | 24.04.2015
Progresívny rock začal byť už dávnejšie akýmsi pytlom na všetko, kde sa hádže pomaly každá gitarová hudba komplexnejšia od Foo Fighters... Mnoho kapiel aj ich fanúšikov stratilo trpezlivosť pre invenciu objavovať vlastný ksicht, a preto je veľmi dôležité rozlišovať, kto má dnes sviečku a kto oheň. Angličan Steven Wilson jednoznačne horí už pár rokov a vytrvalo si prikladá polienkami myslenia zvukového architekta, kompozičného experimentátora a filmového režiséra. Najnovšie z toho vzišiel album Hand Cannot Erase.
Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami okolo Joyce Carol Vincent, ktorá sa dobrovoľne na prelome tisícročí vymazala v Londýne z povrchu zemského, až pokým tri roky nato nenašli jej mŕtvolu vysušenú vo vlastnom byte. Wilson parafrázoval tento príbeh a zameriava s v ňom na kritiku súčasného virtuálne zjednodušeného spôsobu života, ako aj jeho príčin či dôsledkov. Od posledného albumu sa dej premiestnil smerom do prítomnosti a havraních duchov vystriedali počítače a odcudzenie. Hudobne aj zvukovo znie modernejšie, aktuálnejšie, no zároveň popovejšie a svetlejšie. Materiál bol písaný pre konkrétnych hudobníkov, a tak sú jednotlivé party ušité na mieru. Najviac žiari dvojica z kapely Aristocrats: gitarista Guthrie Govan a bubeník Marco Minnemann, ktorých virtuozita ale vždy ostáva v službách pesničky.
Po krátkej a intímnej First Regret nasleduje desaťminútovka 3 Years Older s množstvom zmien a poslucháčovi je hneď jasné, že je v teritóriu releasov na viacej vypočutí. Pestrá zvuková paleta sa odhaľuje ihneď v dokonalej produkcii s citom pre každý detail. Titulná Hand Cannot Erase prekvapuje sebavedomou hymnickosťou, za ňou nasleduje klipovka Perfect Life s jemnou elektronikou, hodná svojho názvu. Piata Routine charakterizuje celý album textovo, náladovo i hudobne. Po nej nasledujú dramatická Home Invasion s floydovským groovom a inštumentálna Regret # 9, kde zažiaria všetci hráči, no Govan v sóle akoby sumarizuje históriu elektrickej gitary. Chytľavá Transience by mohla mať rádiové ambície, no nasledujúca epická Ancestral si už vyžaduje pozornejšie ucho. Sláčikové nástroje sa striedajú s metalom, s flautovým ambientom či crimsonovským melotrónovým peklom. Predposledná Happy Returns graduje nahrávku v bezstarostnom duchu a všetko uzatvára jemná Ascedant Here On.
Steve Wilson na štvrtom sólovom albume dopĺňa za hanlivé slovo na P viac písmen ako len R, O a G a je naozaj progresívny, ako najlepšie vie. Aj keď horí na hranici svojich hrdinov z pred skoro pol storočia, horí s nimi a správne tuší, že ich popol už nikto neroztriedi.
Steve Wilson - Hand. Cannot. Erase. (Kscope, 2015)
www. stevenwilsonhq.com
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.