Prorok post-grungeovej generácie nájdený - Awolnation

Od vydania debutového albumu Megalithic Symphony v marci 2011 si kalifornská kapela neoddýchla. Od Kanady, USA až po Anglicko, kde vypredávajú jeden koncert za druhým, pätica muzikantov si našla svoje miesto na scéne okamžite. A inak tomu nebolo ani na ich pražskom koncerte v Lucerna Music Bare.

Čas je neúprosný. V rámci jedného večera vystúpili v stredu večer Nine Inch Nails a Awolnation, a aj keď sa to nedá prirovnávať k Sofiinej voľbe, rozhodovanie nemuselo byť ľahké. Rozhodli ste sa správne? Ak ste šli do Lucerny, tak určite áno. Táto relatívne mladá kapela žne úspech všade, kam príde, a štýlovo má každému čo ponúknuť. Zmeska elektroniky, punku, trip-hopu, tak trochu staromódneho rocku dostala v ten večer každého, a to nie len hitom Sail (tí, čo tam prišli len kvôli tejto skladbe, boli pravdepodobne prekvapení, kde majú speváčku).

Mozog celej formácie, Aaron Bruno, sa asi vďaka teplote parnej sauny, ktorá bola v klube, rozhodol prísť v nedbalom outfite a la stratená generácia, no každého by potešil závan klímy. Koncert začal titulnou skladbou Megalithic Symphony: A-W-O-L-N-A-T-I-O-N, oznámil robotický hlas a bol predzvesťou veľkolepého zážitku. Napriek energickému potenciálu, ktorým kapela vyžaruje, bolo v určitých momentoch vidieť, že chodiť z festivalu na koncert a zasa naopak zmôže aj tých najsilnejších. Guilty Filthy Soul je skvelý štart, ktorý z útržkovitého textu nesmelej pesničky dokázal roztlieskať celý klub (o čo sa mimochodom veľmi neúspešne snažila predkapela Evelynne). Rýchlotempová gitarová Not Your Fault, kde sa ukázal prvýkrát Brunov chraplák známy zo Sail, zahriala aj trochu rozpačitú kapelu, ktorá predviedla svoje tanečné kreácie a moonwalking naplno.

Zatiaľ len koncertná novinka Kooks Everywhere si „napráva“ popíkovú povesť kapely a odštartovala tvrdšiu časť koncertu. Vyzerá to, že aj kapela sa nevie dočkať nového sľubného albumu, ktorý ich predstaví v o niečom inom svetle a oslobodí ich z koncertnej rutiny, keď sa z neznámej kapely vďaka jednému songu stali hviezdy svetového formátu. Soul Wars, jeden z mojich top songov. Hybrid punku a elektroniky s naspeedovanými bicími, výraznými syntezátorovými riffmi a drsnými vokálmi, ktoré menia svoju podobu niekoľkokrát počas večera. Bruno má svoj vlastný štýl - od prenikavých výšok cez drsný rockový spev po sladký high school popík.

Po obligátnej Sail sa koncert končil v akustickej atmosfére vďaka skladbe Knights of Shame, kde všetci vyberali z vrecka smartfóny (upgrade zapalovačov) a nechali sa zhypnotizovať atmosférou umocnenou videoprojekciou - veľké AN sa zmenilo na biele holubice. Dance baby, dance, coz the concert is ending...

AWOLNATION robí dokonalú koncertnú show a nástupom na scénu si nasadili latku poriadne vysoko. Ak aj ostanú na rovnakej úrovni po vydaní druhej platne, rada ich uvidím znova a znova a znova...