dana nadsena.m | Články / Recenze | 28.01.2013
Nejde ani tak o to, aký štýl vás baví, ale o to, ktorý vás nudí. V takom nejakom rozpoložení som sa cítila, keď som si pustila náhodný song z nových The Maccabees, Given to the Wild. Táto 5členná indie partička s britským srdcom ako britva navonok pôsobí tak, ako sa vyjadrujú aj v hudbe. Sympatický indie outfit a indie ospalé lomografické zábery, tak vidím biblickú* posádku The Maccabees.
*názov kapely vraj vznikol náhodným výberom slova z Biblie. Na to, že sa členovia kapely považujú za ateistov, je zaujímavé sledovať, čím sa ľudia obklopujú, hoci v to neveria a pravdepodobne to nepotrebujú, hm... len tak na zamyslenie.
Takže pri tomto pocite akejsi jarnej únavy z loma a modrofúza, som si vypočula samozrejme všetko, čo sa dalo, lebo aj nálada závisí od aktuálneho počasia, a tak som sa rozhodla, že by bolo férové rozdeliť tento divoký koláč, (rozumej: Given to the Wild) na ktorý si beriem krájací nôž s odvahou.
Po piesenkách:
Pelican
Rockabilly voice, rezavý gitarkový ríf, melodické, energické, hlas nevyčnieva nad ostatné nástroje, skôr s nimi miestami uteká preč a vy s ním, lebo vás roztancuje, nachvíľu od minúty nula osem asi na dvadsať sekúnd si oddýchne, zasníva a uteká preč, viem si predstaviť, ako by som si na to zakrepčila.
Go
Na úvod samplík rytmu podobného srdcovému tepu, ďalší je podobný zvuku zmrznutej bublajúcej krehkosti, podvodný svet, a spev a trošku sa pritvrdzuje a znova kľudík a zopárkrát sa tieto fázy striedajú, v pozadí s presnosťou bicej súpravy až k vyvrcholeniu gitarového sóla, ktoré ma fakt veľmi baví, hovorí, že sa všetko smie a všetko je dokonalé také, aké je. Scénu dopĺňa aj nie o nič menej horšia basová linka, okolo ktorej všetko stíchne a nedá sa povedať, že si razí cestu, skôr si len tak vykračuje a všetko v hlave sa jej krúti, celý set. Tak si len choď.
Child
Ako dieťa sa zobúdzam na lúke, vo vlasoch sa mi lesknú sny a nepoznám čas, najlepšie je natiahnuť sa pod slnečný lúč a usmievať sa na všetky malichernosti, ktoré spoznám už o pár rokov. Záver sa rytmikou premení na malú jarnú prehánku, ale takú s padajúcimi jablkami rovno do pusy, tak teda given to the wild.
Feel the Follow
Opäť prvá minúta robí svoje a začína to kypieť, ale len na chvíľu, a to je celé, čo sa mi tak viac páči, neopomenuteľná gitarka v tretej minúte je opäť lídrom v tele Felixa Whitea a pre tento song mi to stačí.
Ayla
Jedna z tých, ktoré aj napriek harmonizácii klavírnej linky znejú jednoliato a niet tam výraznejšieho prvku, ktorý by ma bavil.
Glimmer
Parádne úvodné slovo bicích, kvíliace tóny gitary, ktorá okrem toho udržiava tému celej piesenky, pekne sa to počúva, ale spevácky vás to len tak šuchne, žiadny veľký výkon, spev v spánku na nohách.
Nasleduje triptych, znesiteľný vďaka šestistrunovej elektrike: 7. Heave, 9. Went away a 13. Grew Up at Midnight - totálny záver, nežné pohladenie naruší akýsi hlasový parazit, od refrénu pobaví aspoň gitarka, ktorá je asi najzaujímavejším prvkom z celej indie partie a dáva pusu aj na konci songu.
Unknown
Aby som neukrivdila a nezabudla na žiadny nástroj, basa sa hostí začiatku, doženie ju nástup bicích, ale baska si ide svojím tempom a drží linku. Stále mi tu však chýba nejaký poriadny chlapský hlas, až zimomriavkovo pripomínajúci ženské vnady, aj keď v tomto prípade je melodický a chytľavý, nemá gule.
Slowly one - taká ona je.
Given to Wild (intro) - podľa intra spoznáš album?
Forever I´Ve Known
Perkusie, baska, zvieracia vytie gitary v pozadí, padam tudu dam, dramatické sa dostaví až v tretej minúte, pocit nezastaviteľného voľného pádu z minimálne 30teho poschodia s mäkkým dotykom so zemou, kým nezistíte, že je to len ďalšia strecha budovy, z ktorej jednoducho musíte skočiť, a pre mňa je tento song aj bodkou v impresii.
Možno skôr ako návrat do divočiny je to meditatívny prístup k mlčiacim. Chýba mi tam šťava z mlčiaceho pomaranča, úder skalou do kolena, poriadna snehová víchrica, niečo, čo vás vytiahne z apatie, do ktorej ma tento album vtiahol. Ale ako hovorím, nálada je ako počasie a vo mne možno sneží.
The Maccabees- Given to the wild (Fiction records,2012)
www.themaccabees.co.uk
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.