Matej Kráľ | Články / Recenze | 07.10.2020
Jeseň je najdivnejši slovenský pop. Prvoplánovou optikou môže človeku prísť dokonalé práve to, že svojím pôvodom napĺňa podstatu žánru bedroom pop. Toto je krátky príbeh o zvláštne sugestívnom albume z jednej malej podkrovnej izby, pár viet o veľkom talente z malého zapadnutého mesta.
Jeho pôvodca, Majo Jenčo trpí zvláštnou vášňou k starým veciam a k zdanlivo obyčajným momentom. Medzi týmito veličinami je súvis. To druhé, teda rôzne životné chvíle, si Jenčo nahráva tým prvým – magnetofónmi a nahrávacími zariadeniami, ktoré majú skôr historickú ako technologickú hodnotu. A potom to v podivuhodnom slede klavírnych tém, v zmesi abstraktných aj konkrétnejších pocitov a v arytmických beatoch postrihá a opäť zlepí dokopy v jednu expresionistickú hudobnú kompiláciu.
Svetlo sveta už uzreli Jesene dve, dve EP, ktoré môžu na poslucháča pôsobiť ako dve časti jedného filmu poskladaného z celého kvanta scén, niektorých melancholických, niektorých vyslovene flegmatických. Možno je vo všeobecnosti prvé EP živšie a to druhé pochmúrnejšie, ale mne prídu, ako jedno. A vôbec, koľko nálad sa môže vystriedať v jednej skladbe? Laxný saxofón, náruživý spev, teatrálny klavír, praskajúci gramofón v zafajčenom prostredí zašlého jazzového baru, zasnenosť sveta naokolo a psí brechot ozývajúci sa niekde z diaľok. Alebo sú to len stromy, ktoré sa zbavujú aj tých najvytrvalejších, zažltnutých listov, čo sa zhora pozerajú na skazu pod sebou. Na padlých bratov, ktorý sa pomaly, ale isto menia na jednu súvislú bahnistú melasu? Všetko sa ukrýva v tónoch, len tóny tu predstavujú hranicu medzi realitou a jej individuálnym výkladom.
Na veci by sa nemalo nahliadať čiernobielo. Obzvlášť tým z nás, čo sme s odretými ušami doštudovali žurnalistiku, bola počas školských liet táto veta vtĺkaná často. Ja si však myslím, že je možné ľudí deliť na tých, ktorých odstrašujú a desia veci nové, divné a možno v tomto prípade povedať až avantgardné, a na ich presný opak. Na ľudí, ktorých láka tajomno, experiment a v praxi teda práve to, čomu nerozumejú. S Majom Jenčom a jeho muzikantskými experimentami si bude rozumieť práve tá druhá skupina.
Jeseň – Jeseň I, II (vlastný náklad, 2017-2018)
Bandcamp
Jiří V. Matýsek 20.12.2024
Do světa písničkářů se noří nová publikace novináře, muzikanta a pečlivého lovce příběhů písní Michala Bystrova Hvězdy v polostínu. Nabízí stovku portrétů písničkářů ze šedesátých let.
Matej Žofčín 18.12.2024
Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať.
Martin Zoul 17.12.2024
Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.
Jakub Veselý 10.12.2024
Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.