Veronika Vagačová | Články / Recenze | 22.01.2025
Trio s kľúčovou rolou na lokálnej nezávislej scéne prichádza po prvom albume Čuka bije pumpa (2021) s novinkou Mora malo u crveno. Vokalistka a basistka Jolana Rusjan z Belehradu, macedónsky gitarista a vokalista Damjan Manevski a slovinský bubeník Leon Stoilković vytvárajú post-punk/rockové výtvory s melodickými vplyvmi balkánskej hudby. Rozmanitá zostava z pohľadu veku aj pôvodu nahrala jedinečný one-take album, ktorý má potenciál odštartovať im kariéru.
Kým prvá štúdiovka bola melodickejšia, refrény chytľavejšie a zvuk mainstreamovejší, druhá je ostrejšia, expresívnejšia a hlasnejšia, viac sa približuje k punku ako aj indie rocku. Základná zostava ostáva rovnaká, no s produkciou a syntetizátormi pomáhali slovinský hudobník Blaž Gracar a Alastair McNeill, inak britský producent a zvukový inžinier.
Hneď prvý track Životinje má zaujímavú kompozíciu a plynutie. Zo začiatku sa rozbiehajú rytmy s bicími, potom prichádza ženský vokál s klasicky punkovou recitáciou, ktorý postupne graduje a graduje až ku kriku z plných pľúc. „V tmavej izbe, schoval sa a počul všetko / Vedz, že som dieťa a bolia ma / tie slová všetky si pamätám. / Ešte dnes krvácajú v mojom vnútri. / A pýtam sa sám seba, / veď ty by si to mal vedieť, / na koho počesť nás každý deň urážate?“ Ako sa správame k deťom? Slabším? V čom sme lepší ako deti? Jednoducho a trefne podaná téma.
Pozoruhodná je aj skladba Nestaješ: začína sa čisto inštrumentálne, no neskôr sa pridá spevavý jemný hlas. Text aj atmosféra sú oveľa poetickejšie ako v ostatných trackoch, akoby patrili do iného sveta. Ako slabšie sa ukazujú skladby Skok a Tvrdina; v porovnaní so zvyškom neprinášajú také prekvapivé momenty.
Lelee ukazujú variabilitu a priebojnejší, sebavedomejší prejav, ktorý ich isto dostane na radar viacerých poslucháčov a festivalov. Hravé riffy, prenikavé vokály a nečakané štylistické zmeny sú len pár z ocenenia-hodných kvalít tejto relatívne novej skupiny. Mora malo u crveno prináša jednoducho príjemnú post-punkovú zmes trackov, ktorá ani náhodou nepôsobí plocho a nudne. Lelee píšu texty jemne a poeticky, je v nich veľa skepticizmu, pracujú s dualitami. Neistota v láske, jej intenzita, rozhodnutie sa pre jedného človeka alebo vzájomné trápenie vo vzťahu je len zopár zhudobnených ideí, ktorým dávajú formu. Album sa nebojí komplexity a posúva ju poslucháčom zrozumiteľne a stráviteľne.
Jiří V. Matýsek 21.01.2025
Žádný growl, žádné temné mručení, jakoby tu z vlhkých kobek zněl hlas čisté bytosti, kterou zahnalo lidské nepochopení.
3DDI3 01.01.2025
Kapela, co má duši, ale nemá hlas. Anebo jo.
Jiří V. Matýsek 20.12.2024
Do světa písničkářů se noří nová publikace novináře, muzikanta a pečlivého lovce příběhů písní Michala Bystrova Hvězdy v polostínu. Nabízí stovku portrétů písničkářů ze šedesátých let.
Matej Žofčín 18.12.2024
Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať.
Martin Zoul 17.12.2024
Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.
Jakub Veselý 10.12.2024
Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.