Čo mu život prinesie... (Meizyy)

Treba povedať, že mladý pražský raper Meizyy, vlastný menom Matěj Dejdar, sa nachádza v pomerne neľahkej pozícii. Nemusí sa síce báť, že publikum od neho bude očakávať podobné frky ako od Martina Dejdara – s týmto hercom a komikom hudobník nie je príbuzný –, lenže nároky poslucháčov sú aj tak vysoké. Meizyy si totiž získal širšiu pozornosť predovšetkým vďaka vlaňajšiemu víťazstvu v talentovej súťaži W/RAP, ktorú organizuje internetový magazín The Mag. Následne podpísal zmluvu s prestížnou spoločnosťou Universal Music a momentálne môže pociťovať istý tlak, keďže mnohí čakajú, že bude opakovane potvrdzovať status nadaného interpreta.

Čo sa týka techniky, aj na najnovšom počine sa mu darí pozíciu talentovaného mladíka upevňovať bez akýchkoľvek ťažkostí. Nielenže sype bary v pozoruhodne vysokej kadencii, navyše sa dokáže prispôsobiť rôznym beatom, vo vhodnej chvíli pozmeniť rytmiku a šikovne akcentovať rýmy – či už sa nachádzajú na konci verša alebo uprostred. Niet sa čomu čudovať. Ako Meizyy prezradil v podcaste Českého rozhlasu Brrrap, poslucháča hip-hopu z neho urobil najmä grimer Smack, známy svojim rýchlym flowom. Pomyslenie na Smacka môže pripomenúť aj slovenského interpreta Gleba Veselova, ktorý v tracku Audiokniha suverénne tvrdil, že jeho flow je „technický, ale stále s dušou“. Isteže, rovnako ako Gleb, aj Meizyy rapom nepochybne žije. Koniec koncov, napríklad v skladbe Všechno není jak se zdá zdôrazňuje, že sa cíti neopísateľne, keď úplne sám vytvorí niečo nové. Lenže iba snaha rapovať s dušou a odušu ešte nikoho nezachránila pred obsahovou pustotou.

To, čo naznačuje názov albumu, potvrdil aj samotný Meizyy: „Zkusil jsem zaznamenat různý stavy, který mívám – a myslím, že my všichni.“ Po hudobnej stránke mu nie je čo vyčítať. Projekt ponúka rýchlejšie, energické beaty, ale aj pomalšie a atmosférické. Z monotónnosti trapového zvuku dokáže vytrhnúť titulný track Různý stavy pohrávajúci sa s rytmikou reggaetonu či skladba Sám, ktorá sa po intre v jungle štýle preklopí do tanečnej estetiky housu. Problém nastáva, keď sa zameriame na textovú rovinu. Miestami sa poslucháč môže cítiť ako v hre, ktorej cieľom je obnoviť prachom zapadnuté spomienky na osobnosti repovej scény. Znalcovi hip-hopu bude zrejme pred očami pravidelne vyskakovať oznam v znení: New memory unlocked. Mnohé verše akoby si Meizyy vypožičal od iných interpretov, či už českých alebo svetových. Nezdá sa však, že by išlo o zámerné parafrázovanie, skôr o nedostatok textárskej invencie – a ten autora skrátka núti uchýliť sa k rôznym žánrovým klišé.

Tracky sotva fungujú ako svojbytné diela, textovo sa skôr miešajú jedna s druhou a zlievajú do nekonzistentnej skrumáže. Každá sloha dokáže priniesť iný námet – tu si vypočujeme referenciu na párty život, hentam odkaz na pouličnú stoku, tuto otrepané konštatovanie, že život je horská dráha, tamto rozpačitý pokus o motivačné bary v štýle „pamatuj, že každý má v sobě sílu to zvládnout“ – no v konečnom dôsledku neprevláda žiadna tematika. Každý motív sa vytratí skôr, než dokáže navodiť konkrétne rozpoloženie, vyvolať akékoľvek výraznejšie pocity. Různý stavy sa teda, nanešťastie, nekonajú. Nie je jasné, nakoľko je Meizyy s albumom spokojný, no zakomponovaním slova projekt do názvu akoby sa – podobne ako predtým Edúv syn – snažil ospravedlniť, že v skutočnosti následkom skromnej stopáže a tematického mišmašu nejde o plnohodnotný album, len o akúsi zbierku piesní.

Jedno však Meizyymu nemožno uprieť. Uvedomuje si, že raketový nástup na scénu prostredníctvom talentovej súťaže nie je práve obvyklý a z dlhodobého hľadiska nemusí nič znamenať. Vyhýba sa teda egotripom a akýmkoľvek druhom samochvály. Vie, že v osemnástich rokoch je primladý na to, aby sa hral na hip-hopového guru, namiesto toho vo viacerým skladbách vyjadruje pokoru a vďačnosť. Vrcholom je záverečná Děkuju – hádam jediný tematicky jednoznačne ukotvený track –, v ktorom priznáva, že neraz zlyhal, ďakuje za podporu konkrétnym ľuďom a konštatuje, že si cení možnosť venovať sa tomu, čo ho baví.

Meizzyho starší a skúsenejší pražský kolega Adam Svatoš alias Kato zvykne pripomenúť, že každý album je podľa neho chtiac-nechtiac odrazom obdobia, počas ktorého ho autor tvoril. Skúsme sa teda zmieriť s tým, že Meizyy je momentálne mladý chalan, ktorý zrejme neprežíva nič až tak neobvyklé a primárne sa teší z toho, že môže byť rapovým interpretom. Budeme čakať. Časom uvidíme, čo mu život prinesie a ako to pretaví do svojej tvorby. Pretože schopnosť (seba)reflexie mu, zdá sa, nechýba.