Dávka disharmonickej meditácie (Caitlin Pasko)

Keby existovalo zosobnenie krehkosti, Caitlin Pasko by bola nielen jej verným predstaviteľom, ale i protikladom. S debutovým albumom autorka odokrýva intímnu stránku svojho súkromia a hodnoverne zdieľa rozpoloženie, ktorému možno skrze surové zvuky klavíra jednoducho porozumieť. Ľahké melódie však so sebou nesú pomerne zložitý odkaz.

Niekto by mohol povedať, že takto znie ticho, no album Greenhouse prehovára veľmi konkrétne. Minimalistické texty v podaní Pasko napovedajú, o aký príbeh sa jedná: keď sa do toxického vzťahu pridá násilie, je bezpochyby ťažké začať o ňom hovoriť. Skladateľka však v slovách nechala poslucháčovi priestor pre jeho vlastnú interpretáciu a vytvorila akúsi rozlúčku so životným obdobím a pocitmi s ním spojenými.

Napriek tomu, že songy opisujú nepríjemné partnerské zážitky, pôsobia vskutku oslobodzujúco. Táto prevažne klavírna zbierka zrejme nebude tou, pri ktorej sa budete chcieť uvoľniť, interpretka sa však svojím dôverným prejavom dostáva k človeku blízko, nech už je jeho momentálne nastavenie akékoľvek. Album zobrazuje mentálny prechod zmieňovanou skúsenosťou a stáva sa sprievodcom jej úspešným prekonaním.

Empirický pohľad na psychické týranie ponúka prvá štvorica skladieb. Azda vrcholnou je Horrible Person, ktorá udáva charakter celého albumu. Pojednáva o rozpoznaní a následnom osobnom víťazstve nad tragikou, ktorá 32-ročnú pianistku postihla. Okrem slov prebrali naratívnu úlohu jej synthy a až chaotické elektronické patterny. Organové zvuky piesne Even God umocňujú celkovú emočnosť, no vôbec neznejú zaťažujúco. Život z albumu cítiť aj vďaka pauzám či nádychom, ktoré spontánnosť značne povýšili.

Odľahčenie tematiky prináša druhá polovica albumu, od prvej oddelená krátkou inštrumentálkou. Tá sa postarala o plnohodnotné doznenie prvej várky skladieb. „Fully healthy mind/ a greenhouse grows inside...“ Slová objasňujúce zmysel úspešného vymanenia sa z rúk nesprávnej osoby zároveň reprezentujú hlavný odkaz tvorby. Pasko túto verejnú spoveď hrdinsky prednáša nielen pred svetom, ale i sama pred sebou.

Najnovšie dielo mladej Američanky pojednávajúce o nádeji a znovuobjavení samej seba si na počúvanie vyžaduje vlastný priestor. I keď navodzuje pocit, akoby ste počúvali jednu dlhú pieseň, nie je to jeho monotónnosťou. Piesne na seba nadväzujú a táto spojitosť dovoľuje vžiť sa do príbehu, ktorého pozitívny záver dozaista prinesie katarzný účinok. Pokiaľ ste pripravení na dávku disharmonickej meditácie, hraničnosť albumu Greenhouse stojí za vypočutie.