Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 28.12.2015
Každý doposiaľ vydaný album Dynamo Team bol vystavaný okolo prizvaných hostí a novinka nie je výnimkou. Volá sa prosto 3 2 1, je treťou v poradí a primárnou snahou stále ostáva dostať sa ešte západnejšie, ako sa to podarilo jej predchodcom.
Mozgom je samozrejme Michal Štofej (Hudba z Marsu), ale tu sa mu hovorí Mike Lark. Za skoro päť rokov existencie stihol s Dynamo Team ponúknuť veľa. Debut Slávia (2011) mu vokálne podporila vlastná manželka Lucia, dvojku 1977 (2013) spravil pre zmenu celkom sám, aby v období jej vydania podporil živé vystúpenia trojčlennou kapelou. Do dnešných dní z nej ostal len bubeník Daniel Kravec a tak je 3 2 1 výsledkom tvorivej dvojice.
Tanečná jednoduchosť, ktorá nepodlieza istú úroveň, už nie je nutne vystavaná len na dominancii elektronických aranžmánov, ako tomu bolo doteraz. Mike Lark si takpovediac zaspomínal na časy, keď sa volal Štofej, a tak sa stalo, že do zvuku Dynamo Team vpustil výraznejšie rock and rollové nálady, či dokonca aj kúsok nostalgie. Je to hlavne záver desať pesničkového tracklistu (Like a Bird, Sunshine, The Man of Steel), ktorý prvýkrát za posledných päť rokov nabáda k tomu, aby sa o Dynamo Team dalo s trochou nadsázky hovoriť aj súvislosti s odkazom na Hudbu z Marsu. Okrem týchto vrcholov sa bohužial gitarovejšie aranžmány prejavili aj negatívne - stratou pôvodnosti. Vrcholom v tomto smere je šiesta Lucky Day, pri ktorej sa dá len smutne konštatovať, že americký Weezer boli neprimerane vykradnutý. Medzi tanečnými vecami, lebo to je presne spôsob, akým sa chce Dynamo Team dostať znovu za hranice, vyniká hlavne aktuálny singel Happy či trojka Floor Is Mine. Jedinou skladbou, ktorá prekročila tenkú hranicu smerom ku kolotočárskej zábave, je štvrtá Hurry Up!, ktorá sa v inej verzii objavila už na debute Slavia.
3 2 1 je daľším v rade albumov Dynamo Team, z ktorého by mohol mať osoh hlavne svet reklamy a tancom naplnené vyžitie návštevníkov koncertov. Okrem toho je to aj prísľub pre fanúšikov Hudby z Marsu. Už to možno nepotrvá dlho a Štofovi sa znovu zacnie za nostalgiou jeho ranných období.
Dynamo Team - 3 2 1 (diy, 2015)
www.dynamoteam.bandcamp.com/album/3-2-1
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.