Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 27.04.2017
Americká kapela Grandaddy patrila na prelome tisícročí k tomu najlepšiemu, čo vtedajšie alternatívne gitarovky ponúkali. Z veľkej časti to bola zásluha málo známeho pesničkárskeho géniusa Jasona Lytlea. V roku 2006 vydali album Just Like the Fambly Cat, predali svoje nástroje, Lytle odišiel nájsť samého seba a chovať zvieratá niekam do Montany a s Grandaddy bol koniec.
Našťastie len chovať kone a kravy ho nebavilo dlho. Po dvoch sólových albumoch a jednej spolupráci s kamarátmi z kapely Earlimart na skvelom albume I Heart California (2010) sa v roku 2012 objavili prvé správy, že s Grandaddy by to až tak definitívne byť nemuselo. Prebehlo niekoľko spomienkových koncertov a zabralo ďalšie skoro štyri roky, kým sa pôvodná zostava dostala k úvahám o novom albume. Zlomovým momentom bola malá súkromná tragédia, ktorá z Jasona spravila rozvedeného muža, s čím sa on nedokázal vyrovnať inak ako napísať niekoľko skvelých pesničiek, ktoré tvoria základ novinky Last Place.
Samotnému vydaniu predchádzala trojica singlov Way We Won't, A Lost Machine a Evermore. Ten prvý je typická priamočiara skladba s klávesovou vyhrávkou presne v duchu ich z minulosti známych skladieb Summer Here Kids, The Crystal Lake či Now It's On. Dvojka je šesťminútové klavírom a slákmi podporené zmapovanie trosiek, ktoré ostali z jeho životného vzťahu, zhmotnených do smutného konštatovania „everything about us is a lost machine“. A Evermore je absolútny vrchol albumu. Pesnička vystavaná okolo vrčiaceho analógového syntetizátora, zasneného vokálu a prekvapivých gradácií. Prosto trademark Grandaddy pohodlne prežívajúci aj v roku 2017. Zo zvyšku vytŕča falošný prísľub ďalšieho príbehu o humanoidovi Jedovi (ten známi z albumu The Sophtware Slump, 2000) v Jed the 4th alebo aj záverečná, čisto akustická balada Songbird Son.
Last Place je skvelý album plný smútku a pocitov straty. Roztomilé vŕtanie sa vo vzťahu, ktorý už patrí minulosti, bez problémov navodzuje pocity ľútosti. Grandaddy sú späť a zdá sa, že v lepšej kondícii, ako keď pár rokov dozadu hlásali vlastný koniec.
Grandaddy - Last Place (30th Century, 2017)
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.