Peter Forgáč | Články / Recenze | 14.11.2016
Každý z nás má v muzike nejaké tie "guilty pleasures". Niektoré sú guilty viac než iné a niekto by povedal, že po dvanástich rokoch počúvania punku by z toho jeden mohol vyrásť. No NOFX nevyrástli tiež. Od poslednej plnohodnotnej dosky ubehli štyri roky, čo je v prípade NOFX najdlhšia doba v ich histórii. K tomu ešte vymenili producenta, otázkou teda je, či na to po troch dekádach ešte majú.
Od releasu War on Errorism to šlo kvalitatívne skôr smerom dole, aj preto som bol voči First Ditch Effort skpetický. V tom čase mali čo povedať hlavne politicky, a tak je zaujímave počuť, ako sa od vtedy NOFX zmenili a natočili na ich pomery až netradične emotívny, osobný a vyzretý album.
Otvára ho príznačne nazvaná Six Years on Dope a hneď počuť závan nostalgie. Rýchla skladba, ktorá pripomína viac ich hardcorovú stránku zo starších čias. (Vokál gitaristu Erica Melvina by sa mohol v skladbách objavovať častejšie.) Na podobne "sebadeštrukčnú" nôtu sú ladené California Drought alebo Oxymoronic, s vtipnými narážkami na farmalobby, do rovnakej skupiny patrí aj jedna z naj skladieb I Don't Like Me Anymore. V I’m A Transvest-Lite sa Fat Mike venuje osobnej téme, no málo kto to dokáže tak ako on na pomedzí priblblého humoru a serióznosti, čo sa v podstate týka väčšiny materiálu. Druhá polovica má melodicky pozitívnejší zvuk (Dead Beat Mom, Bye Bye Biopsy Girl a jedna z lepších It Ain't Lonely at the Bottom), a keď už emotívne, tak poriadne aj s piánom na konci ako pocta zosnulému spevákovi No Use for a Name. Rovnováhu nastolí pesimisistická vyhliadka do budúcnosti, o ktorej screamuje Mikeova dcéra - Generation Z.
Niektoré kapely sa nikdy nezmenia a "vyhoria", niektoré sa zmenia a stane sa z nich sračka. NOFX aj na First Ditch Effort hrajú stále ten istý energický punk, ktorý od nich toľko kapiel okopírovalo. Solídny album.
NOFX - First Ditch Effort (Fat Wreck Chords, 2016)
www.nofx.bandcamp.com/album/first-ditch-effort
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.