Kokakola stokar (Frayer Flexking)

„Všetko, čo ja robím, je šokové: keď ešte to vidia Slováci, ktorí sú nie sú zvyknutí a majú radi, keď sú ľudia v jednom bontóne a zrazu príde takýto udraný týpek... veľa ľudí to nasere,“* opisuje svoj vrelý prístup k rapu, štýlu a swagu nováčik súčasného slovenského hip-hopu. Frayer Flexking na scénu prichádza so svojím prvým albumom Stokar, ktorý vyšiel v decembri minulého roka.

Za svoj doterajší raketový vzostup vďačí najmä dvom virálnym trackom, o ktorých popularitu sa zaslúžila spolupráca s Rytmusom. Vystupovanie a poetika v ich spoločnom songu Rakety jak pizza rozbúrili reakcie pred pol rokom, druhý singel Nehehe sa medzičasom dočkal podobnej odozvy. „Nechaj ovce prizerať ako si plníš sny, robíš si, čo chceš a určuješ si svoje pravidlá,“ reaguje na sociálnych sieťach Rytmus. Zatiaľ, čo značná časť fanúšikov jeho účasť na projekte kritizuje, tí verní sa snažia samých sebauistiť, že to spravil z recesie: keďže Rytmus podobný prístup svojho času sám označoval za „pseudotvorbu“ či „diskoshity“.

Flexking sa na featy spolieha aj pri zvyšku albumu, kde mu hosťuje až sedemnásť interpretov. O konceptuálne Intro sa postaral známy herec a spevákov bývalý spoluväzeň Dušan Cinkota – skúsenosti z minulosti strávenej za mrežami sú zjavne pre Flexkinga dominantným zdrojom inšpirácie. V polohe songu Badbitch to, zdá sa, Frayerovi sedí najviac. Track, rovnako ako ostatok albumu, neohúri lyrikou, naopak v ňom možno nájsť dávku mačovstva. Pokus o otvorenú výpoveď s Pil C-m zaznel v tracku Stokárske R/N/B. Napriek výnimočnej príležitosti žánru vyjadriť sa neobmedzeným množstvom slov, sa Frayer vtesnať serióznejší názor pomedzi dissovanie každého, kto nemá super swag a hoes, zatiaľ nesnaží. Nespochybňujúc, že vedomosť „najlepšia brzda k hnedému je kokakola“ tiež nie je na škodu.

Z reakcií je zjavné, že väčšina chápe ako žart nielen hudobný počin, ale i samotný Flexkingov zjav na poli odfarbených vlasov a vždyprítomnej zimnej bundy. Zvyšní sa zmierujú so skutočnosťou, že večný teenager to so svojou hudobnou kariérou myslí vážne. Zatiaľ však vyzerá, že ani Frayerov street life a nečistý register, ktorý sám hrdo prezentuje, ľudí nepresvedčil o dostatočnej kompetencii k vybudovaniu uveriteľnej hiphopovej identity. O tom, či sa o úspech postarala hudba alebo kontroverzia, ako aj fakt, do akej miery je dnes počet kliknutí náhradou umeleckého talentu, by sa dalo diskutovať. Frayerova cieľovka si však jeho „smejem sa ci do huby“ bezpochyby rada vykričí.