Pavol Gajdoš | Články / Recenze | 29.08.2016
Paul Gilbert sa už na začiatku kariéry pred dobrými tridsiatimi rokmi pridal na stranu pozitívnej hudby, prístupnej pre každého a v poslednej dobe si túto pozíciu ešte upevňuje. Či už to bolo so šialencami Racer X, svojho názvu hodnými Mr. Big, na nespočetných hosťovačkách alebo na skvelých sólových albumoch, Paul Gilbert predstavuje virtuozitu s prirodzene vycibreným vkusom a nadhľadom.
I Can Destroy je od začiatku do konca plná emócií, dýcha, šľape, nebojí sa progresu a čo je dôležité u človeka v minulosti vypredávajúceho svetové arény, neklame. Gilbert vie stále písať sebavedomé piesne a jeho cit pre detail hlavne čo sa týka gitarovej hry tu naozaj vyniká. Pre všetkých fanúšikov šiestich strún môže album predstavovať až meditačnú hudbu s najzdravšími hráčskymi nuansami slúžiacimi zvukovému liečeniu, aké skôr poznáme z analógovej éry veľkých gitarových mágov. Album stojí na silných piesňach, citlivom no neprvoplánovom skladaní a vyrovnanej atmosfére zloženej z veľmi sofistikovaného pnutia medzi radostnou ambicióznosťou a ľahkosťou vyrovnaného človeka v strednom veku.
Z dosky sa na nás valí classic rock, heavy metal, nadupaný rock’n’roll, elektrické blues, (power) pop, všetko rovnako vášnivé ako pohodové. Neskrývajú sa za moderné steny hluku a vesmírne efekty, ale jednoducho sú medzi rukami hráčov a ušami poslucháčov. V textoch Gilbert stavia na vlastných skúsenostiach z osobného, muzikantského, imaginárneho a po novom otcovského sveta, vo výbere slov je priateľský a na päťdesiatnika dostatočne adresný. Radosť z hudby srší z každého tónu, z presných groovov bubeníka Thomasa Langa, Gilbertovho civilne znejúceho vokálu či z precíznych výkonov kapely. Paul Gilbert nie je vizionár, ale skôr akýsi kronikár elektrickej gitary, ktorý sa vyjadruje cez jej starý známy jazyk, no jeho vety a v nich obsiahnuté myšlienky sú naozaj jeho.
Paul Gilbert - I Can Destroy (EARmusic, 2016)
www.paulgilbert.com
Kristina Kratochvilová 24.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).