Matej Žofčín | Články / Recenze | 06.07.2024
Texaská trojica Khruangbin si pomaly ale isto buduje na funkovej scéne veľmi slušné miesto. Ich štúdiové albumy síce nedosiahli u kritikov obrovského obdivu, to sa ale nedá povedať o ich živých vystúpeniach. V nich sú známi improvizáciou, jamovaním a častou interakciou s publikom. Ťažko sa však rovnaká energia prenáša do dosiek.
Vo svojej tvorbe sa primárne zameriavajú na atmosféru, vokály využívajú príležitostne a výhradne len ako atmosférický doplnok. Tak je tomu aj na albume A la sala. Žánre ako lounge, neo-psychedelia či funk preto musia miesto vokálov zaujať niečim iným, veľmi jednoducho sa pri nich dá spadnúť do hudby, ktorá vie slúžiť ako hudba do pozadia, poprípade pripomínať výťahovú hudbu. To je bohužiaľ problém Khruangbin.
Primárnym nástrojom je basgitara a práve basové linky sú najzaujímavejším prvkom. Preto je škoda, keď je daná hoci len na chvíľu do úzadia, tak ako v tracku Three From Two. Prekompresovaná gitara utopená v reverbe tu nedokáže zaujať dlhšie ako tridsať sekúnd, melódie nie sú ničím výnimočné a tak sa ostáva len pýtať, čo sú pozitívne kvality štúdiovej tvorby Khruangbin?
Na nahrávke sa ťažko hľadá nejaká kreatívna inštrumentálna zmena, všetky nástroje znejú od začiatku do konca v podstate identicky a ak aj náhodou nejaká zmena príde, je to v podobe zvláštneho a neefektívneho ambientného interlude (Farolim de Felgueiras či Caja de la Sala). Výsledkom je, že aj kreatívne tracky ako Juegos y Nubes či Pon Pón potom nevynikajú od ostatku a zlievajú sa dokopy. Jediný plne vokálny track May Ninth je highlight. Atmosféru vzbudzujúce gitarové melódie a veľmi príjemne implementovaná basa spolu so slohami ako „Waiting for may to come, hoping for the rain vzbudzujú pocit jari a prirovnania napríklad k novozélandským Mild Orange.
Nie je to nekvalitné LP, technicky je zvládnuté, no často skončí ako zabudnuteľná zmeska inštrumentálneho funku. Je to len kostra toho, čo Khruangbin dokážu naživo, je to akýsi pokus o digitalizáciu energie, ktorá z ich magických živých vystúpení priam srší. A to sa niekedy replikovať proste nedá.
Khruangbin – A la sala (Dead Oceans, 2024)
web
živě: Colours of Ostrava
17.–20. 7. 2024 Dolní oblast Vítkovice, Ostrava
web festivalu
foto © Cary Fagan
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.
Kryštof Kočtář 15.08.2024
Skladby samy mají strukturu jemně rozkolísaných záchvěvů, které dohromady připomínají obraz plynoucí čáry života.
Mária Karľaková 15.08.2024
Kniha je naozaj výnimočná osobná spoveď. Je intímna, plná pocitov, myšlienok, postrehov, otázok z dospievania jedného dievčaťa.
Dušan Šuster 02.08.2024
Rýchlik to veru nie je. Kilometre ubiehajú pomaly – Donato stanovil tempo okolo 110 bpm, čo je o poznanie menej než trend v súčasnom techne – a basový bubon má…
Šimon Žáček 31.07.2024
Ostře kritizovat konzumní společnost dokázala již několikrát, což mnohdy vedlo i k mezinárodnímu úspěchu – zejména v případě oscarového Parazita či megahitu Hra na oliheň.