Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 07.04.2017
Americká indie hiphopová kapela Why? bola vždy mojou veľkou srdcovkou. Originálny prístup k tvorbe, zábavná propagácia albumov, ale aj výnimočne charizmatický Yoni Wolf v ich strede. To všetko boli atribúty zaručujúce kontinuálne narastanie fanúšikovskej základne. Platí to však aj v roku 2017 po vydaní ich päťky Moh Lhean? Bohužiaľ neplatí!
S každým párnym albumom sa Why? vždy doposiaľ vrátili k svojej hiphopovej formulke, aby Wolf mohol predviesť svoj vrodený storytelling. Naproti tomu osudom nepárnych albumov je pesničková forma využívajúca regulérne spievanie. V tomto duchu je Moh Lhean typickým nepárnym pokračovateľom. Dokonca možno konštatovať, že je to po prvý krát, kedy sa pesničková forma priblížila až k folkovému nádychu. Novinka kríva teda nie len preto, že obsahuje striktne pomalšie tempá, ale hlavne kvôli tomu, že po storytellingu tu niet ani stopy.
Skladby sa zlievajú jedna do druhej a je prakticky nemožné menovať lepšie, alebo horšie z nich, nie to ešte rozlišovať medzi nimi. Takmer každá používa rovnaké aranžérske vymoženosti a v mnohých prípadoch by sa dalo o Why? uvažovať ako o indiefolkovej kapele. Po istej dobe začne z celku vytŕčať hlavne Easy, lenže aj pri tej sa nemožno zbaviť pocitu, že niečo veľmi podobné v zmysle rozťahaného klavírneho motívu spravili Why? už pri skvelej skladbe This Blackest Purse na albume Eskimo Snow. Podarenou je aj The Longing Is All, lenže aj tu ostalo len pri inštrumentálnom prevedení jemne prekračujúcom jednu minútu. Nič sa nemení na tom, že Yoni Wolf je šikovný textár, ale pesničková forma dáva menší priestor prešmyčkám v porovnaní s výrazne dlhšími textami v prípade rapového prejavu. Moh Lhean je najhorší album pod aký sa Why? kedy podpísali.
Nádej do budúcna je teda jediná. Why? musia dodržať svoje striedanie pesničkovej polohy s hiphopovou a nie v rámci vlastného vývoja skúšať polohy, ktoré im skrátka nejdú.
Why? - Moh Lhean (Joyful Noise, 2017)
www.whywithaquestionmark.bandcamp.com/album/moh-lhean
Kristina Kratochvilová 24.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).