Sun Kil Moon a kráľovna-matka

„... jaká je to pravda, že umírá chud, kdo nepoznal krásu hudby...“ (Spalovač mrtvol, 1969)

Piatok 16.1.2015, Chynorany-Žilina.
Chystali sme sa na zimný výstup a spanie na útulni v Malej Fatre. Mal som predstavu, že si pustím kľudný folkáčsky album a budem oddychovať bez zbytočného rozmýšľania nad textami. Netušil som, čo ma čaká, a zostal som prekvapený rovnako ako zo snehu po kolená pod Veľkým Kriváňom. Najsilnejší pesničkársky zárez za poslednú dekádu.

Vyrovnávať sa s témou straty blízkych v okruhu širšej rodiny na ploche hodinového albumu s takým úprimným nasadením a otvorenosťou, to chce silnú dávku odvahy a introspekcie ruka v ruke s príšerným exibicionizmom. Našťastie baritónom odspievaná angličtina spôsobuje, že si slovenský poslucháč zachová ako taký odstup. Zápiskom o prvých láskach, prvej fajke, vzťahu k rodičom, všadeprítomnej smrti a dočasnosti sa ťažko uniká, veci, o ktorých by úzkostliví jedinci neradi počúvali pred zaspávaním. Postupne ako sa Kozelekove slová dostávajú pod kožu, zanechávajú v nej vyrytú hlbokú brázdu. Miestami sa zdalo, že počúvam skôr audioknihu s nevtieravým podmazom akustickej gitary, a nie indiefolkový album, neustále mrlmlanie dostane človeka do tranzu. Počtom slov sa kvalita albumu nemerá, ale niekde pri tretej skladbe sa dostaví pocit, že už som počul dosť, a to sa Sun Kil Moon ešte len zahrieva. Netrpí síce grafomániou, obsahovo by však album vydal na útlejšiu novelu o spomienkach na rodné Ohio, o postihnutých a týraných spolužiakoch, albínoch, starých fotrových známych z väzenia a krvných spojeniach. Jediným soundtrackom sa na útulni vďaka neprítomnosti prehrávacieho zariadenia v horách stal refrén Ring of Fire, ktorý svojvoľne občas niekto zanôtil, inak sa očistným prostriedkom Turistického zväzu latentných elánistov (a Filanistov, uff) stala pálenka a ticho. Jeden z albumov a víkendov, na ktoré sa nezabudne o pár dní, ani rokov. It’s a complicated place, this planet we’re on.

Nedeľa 19.7. 2015, Chynorany-Nitra.
Začali sme včeláriť. V malom, ale dobrom. Žijeme tým dennodenne. Akurát dnes ráno ideme našim deťom Slnka preliečovať klieštika, tak som si musel privstať. Po otáľaní pri výbere som si pustil skúšobne Universal Themes, hádam pri tej záplave prúdu vedomia nezaspím za volantom a odpútam sa od včelej obsesie posledných mesiacov. Mark Kozelek (Sun Kil Moon) nesklamal, jeho verbalizovaný vnútorný monológ pokračuje a prekračuje hranice toho, koľko je možné zmestiť do jednej piesne. Priemerná stopáž okolo ôsmi minút na skladbu.

Obával som sa, že na druhé počutie ma poviedkové náčrty o banálnosti tohto sveta ubijú, ale na počudovanie zostávam bdelý a na predchádzajúcom albume otestovaný doprovod starého harcovníka zo Sonic Youth Steva Shelleyho na bicích šlape ako čerstvý stopár popri ceste. Celé je to baladickejšie, veselšie a okrem akustickej gitary dôjde aj na zbustrovanú elektrickú sestru, zmeny nálad a tempa v rámci jedného songu sú nápadité, ale... Ale hneď titulná The Possum je okrem všetkého iného o nájdení zraneného Kusu líščieho, čo je vačkovité zviera, ktoré nám môže byť cudzie, a zároveň prítulné ako Kozelekove výlevy. Tematicky sa točíme v univerze pozerania HBO seriálov (áno, True Detective pozerajú všetci, neo-noir ide!), box, tankovanie benzínu, backstage klepy pre ne/hudobných zvedavcov, spomínanie na staré koncerty, tour zápisky, strasti muzikanta pred päťdesiatkou a pomedzi to intímne výpovede o bolesti a trefné zachytenie výraznejších detailov každodennosti. V bezgooglovej dobe by nám autor dokázal, že je z mäsa a kostí, takto sa človek nechtiac dozvie, že ako verejná osoba je celkom zatrpklý macho parchant. Ale čo s tým, keď s pesničkárstvom mu to ide tak od ruky a od huby a o názory hudobných kritikov dbá menej ako o svoj levanduľový záhon.

Pri kontrole včelstiev sme si všimli pár mŕtvych včiel pred úľom a medzi nimi aj kráľovnu-matku. Najhoršie, čo sa môže stať. Mysleli sme si, že nastala rabovka. Neskutočný emocionálny obrat nastal, keď sme na druhý deň po prebdenej bezsennej noci v úli našli druhú matku a vyvodili z toho, že slabšiu sa rozhodli včely aj s doprovodom zabiť. Nezvyčajné, ale paradoxne pre včelára potešujúce zistenie. Pozn.: Veďte si denník a zaznamenávajte si historky kamošov z mokrej štvrte, na staré kolená to môže poslúžiť ako nevídaný lyrický materiál. I still feel a little high from how good everything felt last night.