Chelsea Light Moving s pocitom, čo dozrieval dlhší čas

Pri nejasnom stave Sonic Youth (a po jasnom rozvode Thurstona a Kim) sa Thurston pochlapil, vzal kámošov (+ kámošku) a stvoril na jar roku 2012 panoptikum s názvom Chelsea Light Moving. Ak ste ešte nepočuli.

Štvorica je zložená okrem Thurstona aj z gitaristu Keitha Wooda, bassgitaristky Samary Lubelski a bubeníka Johna Moloneyho. Derivovaná príchuť Sonic Youth by sa len ťažko poprela, avšak chýba zvláštne korenistý element Kim Gordon. Chelsea Light Moving sú post-Sonic Youth kapela, berúca vážne pohyb vpred a vlastnosti gitarových riffov, ktoré tvoria fundament piesní. Thurston používa vokály skôr pre jemné dokreslenie situácie, bicie sú tvrdšie, s náročnejším rytmom. Texty sú jednoduchou myšlienkou z postmodernej doby, pocitom, čo dozrieval dlhší čas.

Disonantná esencia post-punku pri prvých dvoch trackoch (Heavenmetal, Sleeping Where I Fall) načrtáva cestu, ktorou sa Chelsea Light Moving hýbe. Pozdĺž nej míňame nenáročné odkazy, ako napríklad: „Be a warrior and love life“. No cesta je to neskôr úplne iná, akou sa zdala. A predsa má čosi, čo vás prinúti si ju zopakovať replay playlist and enjoy spôsobom.

Vystavaná na vytrvalom sympóziu bicích a gitary (Alighted), až kým sa neprejaví Thurstonov vokál a jednoduchý akord. Frank O’Hara Hit je pieseň, ktorou chcel vzdať hold básnikovi O’Harovi a ďalším favoritom. Thurston sa vyjadril, že práve táto pieseň má obsiahnuť všetky významné júlové udalosti, lebo sa toho dialo počas rôznych rokov ozaj veľa: 25. júla sa narodil on sám, 26. Mick Jagger a 29. mal Bob Dylan nehodu, ktorá mu zmenila život. Všetky tieto udalosti ovplyvnili hudobný svet. Nekomplikovaná idea ukotvená v pekne nazvučenom obale. Z rýchlika potom už len naznačí, že nemá rád komunistov poriadnym retro-punkovým štýlom (Communist Eyes) a Lip je zase zastúpením poctivého flanel grungu, pri vypočutí Mohawk máte pocit, že vám poéziu predčítava Jim Morrison kdesi v zafajčenom podniku. Polarizovanosť zoskupenia sa odráža v mierne mätúcej rôznorodosti jednotlivých trackov. Možno úmyselne, možno náhodou, ale nakoniec je to stále v poriadku.

Z albumu dýcha mladícka energia, odvaha a vôňa povedomej novoty. Elektrická rezonancia, priamočiarosť a mierna nahnevanosť. Taká je výzbroj doby a celej kapely, možno trochu nezorganizovanej, ale zato presvedčenej, že „we are the third eye of rock’n’roll“, ako spieva Thurston v Empires of Time.