A Pán a Mučeník a Lúzer a Kráľ

Anjeličku môj strážničku opatruj moju dušičku ako vo dne tak i v noci, buď mi vždycky na pomoci Amen Anjeličku môj strážničku opatruj moju dušičku ako vo dne tak i v noci buď mi vždycky na pomoci Amen.

V deň zasvätený vierozvezdcom ma vyslal Pán za Mučeníkom a Lúzrom a Kráľom. Začala žatva, očesaná od života pozemského ako niektoré tie polia, vstupujem do semeniska hriechu a nerestí. Za bránou svet plný pokušení, nepevných charakterov. Preto prosím Pána, nech načiahne dlane svoje na hlavu moju, obvinie mi uši, naplní srdce radosťou, myseľ pokojom a vedie ma k cieľu.

Mám vieru v Pána a Mučeníka a Lúzra a Kráľa, ktorých telo a duša celok sú. Postávam pred bielou chyžkou, majetku prostou a bohatstvom ducha prestúpenou, podľa čuchu poznávam, že niekto vnútri má tiež nepevný charakter. Prosím Pána o odpustenie nám hriešnym.
Zrazu, v záplave jasu zjavuje sa Mučeník a Lúzer a Kráľ a postaví sa pod most. Celé to trvá veľmi krátko a polovicu z toho prežalostím, že tomu nemôžem uveriť. Cesty Pána nevyspytateľné sú, láskavosť, dobrota jeho nekonečná i nehodná som jeho zázrakov.

V šiatri uzlím prsty v úpenlivej motlitbe, aby ma Pán obdaril bodrým okom a čistou mysľou, pripravenou na posolstvo, aby diabol neovládol dušu a telo, oko mohlo aspoň trochu ostriť a prst stískať spúšť.

Vstúpil trojjediný a začali sa diať veci a najskôr sa kontrole vymykajú nohy a poskakujú a pridávajú sa ruky vztýčené do nebies a oči nič nevidia a sa zatvorili a myseľ upadá do sveta obrazov a výjavov, čo by bolo, keby som bola hodná jeho zázrakov, a kľačím na kolenách a neprosím o odpustenie a slová Kráľa padajú na hlavy naše a Lúzer zostupuje medzi nás a všetci sme si rovní a túžime sa ho dotknúť a Mučeník hovorí rečou Pánovou a je rýchly v kázaní a jeho proroctvá a divy a je Kráľ a je Lúzer a je Mučeník a kiež by to trvalo nekonečne, a to nejde, a tak aspoň o 20 minút dlhšie, a ani to nejde, a tak pridá ešte slová a jedno za druhým a tretím a štvrtým a piatym a šiestym a siedmym a ôsmym a deviatym a desiatym a jedenástym a dvanástym a tak ďalej a zostúpi potom ešte raz medzi nás a opäť sme si všetci rovní a ho hladkáme a čakáme na zázrak a premení peniaze na tričko a peniaze na platňu a z jeho rúk mám jeho ruku a je súmrak a je koniec.

"... In the past, O people, you asked me about the wonders and delights of love, and you found satisfaction in what I told you. But now, when love has draped me with its robes, I in my turn come to ask you about its ways and virtues. Is there one among you who can answer me? I come to ask you about what is in me and wish you to tell me of my own soul. Is there one among you who can explain my heart to my own heart, who can explain my essence to my essence?" (Kahlil Gibran: At The Gate Of The Temple, The Beloved)