Brave New World (Aldous Harding, Félicia Atkinson)

"No hay banda! There is no band. Il n'est pas de orquestra!"

Po všetkých tých obskúrnostiach uši potrebovali oddych. Komu nestačilo hluku, prišiel si na svoje s novými Lightning Bolt, ja som sa tentokrát vydal hladať v odľahlých ríšach fantázie. Sun Kil Moon a jeho Benji ma pri tom sprevádzal od začiatku nového roka. Ak by sa dalo hlasovať dodatočne za zmeškaný release desaťročia, bol by to jasný víťaz. Konečne album, na ktorý si spomenieme, budeme púšťať a dekódovať jeho zdelenie aj na staré kolená, ostatok vyšumí, prisahám. A dočkal som sa rovnako vydarených pesničkárskych spovedí. Takže po niekoľkomesačnej odmlke pár viet o albumoch, ktorým dominuje ženský vokál.

Spoločne s jarným slnovratom mi učarovala novozélandská nostalgia z kategórie "friends you want to have". Úspornejšia, menej ukecená Joanna Newsom bez harfy spojená s emocionálnosťou Antonyho bez pátosu. Hlas, ktorému dýchavičnosť neuberá, naopak pridáva na dôveryhodnosti prejavu. Sibylle Baier s viacrozmernými textami, odkazmi na Baudelaira a so šťaštím byť objavená skôr ako Aborigíni v rodnom kraji. Parallelograms pre tých, ktorí prišli na to, že folk už nie je len pre freakov, a vracajú sa radšej k zašumeným kúskom bezvýznamného asfaltu spred bezmála polstoročia dozadu. Teda, niežeby jej klipy postrádali svoj podivínsky rozmer, ale od prvého melodramatického príbehu Stop Your Tears ma tá útlocitná sila premohla. Niekedy označenie „éterická“ prestáva byť klišé. Kto videl Broken Circle Breakdown, uverí možno aj klasickému bluegrass kúsku Merriweather. Hunter je song, v ktorom malé kosti s veľkou kurážou nachádzajú svoje zmierenie. Okrem nekomplikovanej akustickej gitary, ktorá sa nevtiera, dokážu plynulosť osviežiť občasné huslové aranže alebo vysoko položený, spev kopírujúci theremín. Ale blízkosť hlasu neprekoná nič. Ako mystická skúsenosť, ktorú sme takmer zmeškali. Tempo prinavrátia v skladbe Titus Groan nenápadné bicie a gotickosť zavŕši rozbehnutá vybrnkávačka Beast, duet s Josephine Foster by znamenal dokonalosť. Neočakávaných pohladení na uzimenom tele nie je nikdy dosť.

Post-digitálne oratórium o piatich častiach. Budiž. Metamoderná techno-koláž môže spočiatku zmiasť z cesty a byť príťažlivá asi ako ortuťou naplnená rybia strava Inuitov. Ale stačí si pripomenúť spoluprácu s mágom okolo čiernej knihy kapitalizmu Sylvainom Chauveauom a odtiať song Aberdeen alebo Guitair Means Mountain z La La La, aby sme si uvedomili, že Félicia bola odjakživa doma v priestore, ktorý okupuje šepkaná vysoká poézia, nízka DIY elektronika a zvuky z rokmi skúšanej vintage a riadne cheesy Jolany, tých však bude tentokrát pomenej. "Recorded with super basic software on a laptop." Jasné, ale neprišli sme sem hladať pozostatky z vysávačov Ghostbusters. Praskajúca prázdnota, lynchovská erotika a vizuálnosť počutého, to je to, čo hľadáme, sexy pre Američanov a zvodné pre Európanov. Máme čas na zvony aj nevydarené údery do rozladeného piána. Kedysi Favorit, neskôr Félicia, dnes Superb!