Anna Nahálková | Články / Recenze | 24.02.2014
Dum Dum Girls nespia. Naopak, Dum Dum Girls tvoria. Producentom novoty Too True je Richard Gottehrer a chlapík z The Raveonettes, Rose Wagner. Zdá sa, že toto duo sa osvedčilo, albumu nechýba nič z predošlých. Možno trochu zasnenosti, pretože viac pracuje s reálnymi podnetmi, je rezervovaný, uzavretý, individuálny, o to lepšie sa trávi. Vokály ostávajú tými, ktoré robia Dum Dim Girls autentickými, vrátane zjavu: pásikavé čierne nylonky a drsňácke Dum Dum ofiny.
Piesne vznikali počas minuloročného turné, čo sa odrazilo na vokáloch, ktoré boli údajne oslabené, speváčka Dee Dee potrebovala viac času ku revitalizácii. A to sa odrazilo aj na kvalitatívnej stránke playlistu - nie je to narýchlo zbúchaná recyklácia dávnej inšpirácie, no výsledok poctivej spolupráce s múzou (a novým gitarovým pedálom).
Sama Dee Dee tvrdí, že na albume môžeme počuť: Suede, Siouxsie and the Banshees, The Stone Roses, The Cure, The Jesus and Mary Chain (!) a Blondie. Je tu počuť štýl, na ktorý sme u Dum Dum Girls zvyknutí, vystavaný na schéme: pár chytľavých akordov - nie veľa, tak akurát – dvojveršie - stručný fresh refrén - dvojveršie, pointa. A tak sa nám to pozdáva.
Dee Dee tvrdí, že niektoré piesne vznikali, keď sa musela vytratiť z New Yorku preč, úplne sama, s nutkaním zatvoriť sa pred svetom v „alkoholickej samote“. Vtedy vraj napísala dve piesne z albumu. Máme vraj sami uhádnuť, ktoré to sú. Ja by som to tipla na Trouble Is My Name s textom: „I had a vision, I wanted to be dead... Trouble is my name, is it your name too?“ A uznanlivo by som kývala hlavou. Prípadne pieseň Under These Hands (I hold my heart...) Alebo Are You Okay? Ach áno, srdcolámavé balady, ženské rozjímanie, tie tu majú rovnako zástupcov.
Pieseň Lost Boys and Girls Club je vyznaním pre Jesus and Mary Chain, návratom do minulosti. Ako to tam asi vyzeralo, sa dá vidieť vo videoklipe. Páni z Erasure s Always sa môžu schovať. Zrejmá je absolútna fascinácia literatúrou, viď Rimbaud Eyes. Ďalej to vraj boli literáti ako Rilke, Verlaine, Baudelaire, Sylvia Plath a poéti punku Patti Smith či Lou Reed. Takže dark pop esencia, menej infekčnej shoegazovitosti, viac evolúcie v dozrievaní, pretrvávajúca konzistentnosť značky Dum Dum Girls ako záruka.
Taktiež dobrovoľná osamelosť, nutnosť vyjadrenia samej seba. Garážový girl rock žáner je stále nažive, veseľme sa. V ženskom štýle, kde plač strieda extrémnu vitalitu. Ak teda máte chuť behať a plakať zároveň, je to prijateľné. Dum Dum Girls approved!
Dum Dum Girls – Too True (Sub Pop, 2013)
http://wearedumdumgirls.com
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.