Matej Kráľ | Články / Recenze | 21.12.2020
V roku 2012, keď Woodkid vymetal nielen slovenské a české festivaly, skutočne ležala multitalentovanému Francúzovi indie scéna pri kolenách. Tajomný zvuk s industriálnymi prvkami a zastreným vokálom sa na stageoch vynímal v epickom zborovom či orchestrálnom prevedení, v ktorom sa jagavo ligotali oceňované hity Run Boy Run či Iron.
Tých, čo si na tie časy pamätajú, určite potešila predzvesť nového albumu v podobe sľubnej ochutnávky Goliath. Roztrúsené rytmické prvky, apokalyptické synthy, minimalistické klavírne kilá, zakrádajúci sa vokál a atmosféru umocňujúce sláky zdá sa pokračujú presne v tej istej art-folkovej rovine, v ktorej zastal predchádzajúci počin The Golden Age. Po ideovej stránke je skladba, ale čiastočne aj celý album rozvinutím oného prastarého naratívu, že aj malý jednotlivec môže zviesť boj proti obrovi.
Problém je, že hudobnú rovinu Yoann Lemonine, okrem iného režisér hviezdnych hudobných klipov a šikovný grafický dizajnér obohatil oproti predchádzajúcej nahrávke len minimálne. Zvukový posun či osviežujúci muzikantský prvok sa v nej hľadá ťažko. Vďaka povznášajúcim zborovým pochodom sú ešte relatívne zaujímavé skladby Reactor a Minus Sixty One, inak sa všetko lepí na seba v nepreniknuteľnej šedej. Iste, nostalgický spôsob, akým sa Woodkid pohybuje na hranici minimalistickej rytmiky, symfónie a temnoty je pôsobivý, no žiaľ, je stále rovnaký. Po určitom čase v sebe utápa aj inak pekné refrénové motívy, aké sa objavia v skladbách In Your Likeness, Pale Yellow a Enemy. Na druhej strane, všetko je trošku komplikovanejšie a album chce byť komplexnejším dielom odrážajúcim umeleckú multivalenciu autora.
S16 je totiž fiktívny minerálny prvok, ktorý má ľudstvo navrátiť ku koreňom, S16 je adaptívnym riešením budúcnosti. Konceptuálne zaobalených jedenásť skladieb predstavuje angažovanú víziu apelujúcu na dôležitosť zodpovednosti každého jednotlivca, na toxicitu v podobe nebezpečne nákazlivej efektivity industriálnej manufaktúry a na enviromentálnu ignoranciu. Ako vziať veci do vlastných rúk, ako pristupovať k materiálnu, k udržateľnosti? Viac (ne)napovie tajomná stránka adaptiveminerals.com, ktorá sa objavila v dobe vydania albumu.
Majte na pamäti, že Woodkid počuje farby a vidí tóny, a to doslova. Skúsené kameramanské oko mu umožňuje nevídaným spôsobom prepájať obraz a zvuk, preto nadobúda jeho tvorba efekt najmä pri kombinácii týchto rovín, a pri oboch je potrebné dbať na kvalitu. Odporúčam napríklad video k skladbe Goliath. Enormné kolosy sveta sú niekedy bližšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Woodkid – S16 (Island, 2020)
Fb interpreta
Matej Žofčín 18.12.2024
Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať.
Martin Zoul 17.12.2024
Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.
Jakub Veselý 10.12.2024
Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.