Kronika spomienok Maggie Rogers

Popularita speváčky Maggie Rogers za posledný rok raketovo stúpla. Celé to odštartovalo video z jej hodiny na New York University, kde prezentovala svoje demo jednému z najúspešnejších producentov pop music, Pharellovi. Jeho reakcia na skladbu Alaska, pri ktorom nevie skryť svoje nadšenie a okomentuje ho slovami „k tomu mám nula poznámok“ zabezpečili, že zo skladby sa stal hit a z Maggie Rogers zo dňa na deň hudobná senzácia. Alaska je síce veľmi chytľavá skladba, no tým príjemnejším a nenúteným spôsobom. Jej výpovedná hodnota je autentickým zachytením tranzitného obdobia mladej ženy, ktorá nachádza samú seba v samote aljašských ľadových planín: „I walked off you and I walked off an old me.“

Málo komu sa podarí vystupovať v Saturday Night Live bez toho, aby mal vydaný album. Maggie Rogers však prekročila všetky očakávania – bosá v dlhom červenom rúchu spieva so zavretými očami, pričom jej hlas zachytáva každú emóciu a publikum dostáva do tranzu. Bolo jasné, že jej prvý album bude mať obrovský dosah, veď len na Spotify si ju mesačne vypočuje cez štyri milióny poslucháčov. Už samotný názov Heard It in a Past Life naznačuje jej tendenciu k naturálnej estetike, ktorá je prítomná vo väčšine jej videoklipov, tak ako jej neodmysliteľné tanečné pohyby. Maggie sama hovorí, že počas toho, ako žila vo Francúzsku zažila „silný spirituálny zážitok“ s tanečnou hudbou ako žánrom, ktorý dovtedy obchádzala. Tá je u nej dosiahnutá hlavne cez elektronické prvky, pričom si stále zakladá aj na svojich folkových koreňoch.

Hlas Rogers je predurčený k úspechu - zo zamatových polôh prechádza do falzetu v refrénoch, ktoré akoby zhmotňovali pocit slobody a vitality. Refrén Say It je takmer dokonalou kópiou klasických r´n´b hitov z deväťdesiatych rokov, ale tak ako viaceré skladby na tomto albume, jej slohy sú veľmi vágne a zdá sa, že ich kvalita utrpela na úkor refrénu. Textovo sa niekedy ocitá v prílišnej sentimentálnosti ako v Overnight – „‘cause people change overnight, things get strange, but I’m alright.“

Skladby z jej EP, ktoré sa dostali na album (On+Off, Alaska) sú zároveň tými najlepšími, ktoré nesú jej typický rukopis, tak ospevovaný Pharellom. Na tých novších je príliš poznať zámer vyprodukovať populárnu hudbu podľa formulky, ktorá nikoho neurazí. Príliš často znie ako niekto iný, (skladba Past Life pripomína až príliš Dreams od Fleetwood Mac a Back In My Body zas vokálmi a veľkoleposťou Florence + The Machine) a jej zapamätateľnosť sa koncentruje len do farby jej hlasu.

Tento album pre Maggie predstavuje kroniku spomienok z posledného roka a pol, v ktorom je očividné, že sa ako každý vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch hľadá a snaží dať zmysel tomuto svetu. V jej prípade mu však dáva zmysel cez veľkolepo znejúce slovné spojenia, ktoré v skutočnosti nič hlboké neobsahujú. Zbytočne veľa producentov, ktorí sa na tomto albume podieľali, môže ale znamenať, že instantná popularita ju vystrašila a zvolila si cestu istoty pred tou autentickou a neistou, ktorá ju zviditeľnila v prvom mieste.