Anna Nahálková | Články / Recenze | 28.02.2013
Od roku 2010, kedy vyšiel ich posledný album Fight Softly, sú v značnom pohybe, doslova zlomoch. Od plážového hopkania na Novom Zélande, ku vážnym fjordom v Nórsku. Ryan McPhun, hlavný a viacmenej už jediný hýbateľ/konateľ tejto skupiny, sa v roku 2010 presťahoval kdesi poblíž Osla a začal žiť niečím novým. Okrem iného aj ľadovými kockami v nápojoch a ich stúpajúcim počtom.
Jeho domovský label Sub Pop uvádza, že najnovší album Christopher je poznačený nielen presťahovaním, ale tiež rozchodom s dlhoročnou priateľkou, a asi si vieme predstaviť, akým „novým novotám“ boli The Ruby Suns vystavení. Možno je to ako so žiarením, nedá sa tomu ujsť – len znášať následky a následne ich premeniť do inakosti zvuku.
Ak by som chcela porovnávať zvuk nových Ruby Suns, bolo by náročné obkresliť to všetko do jednej vety. Zatiaľ poviem len, že ide o kompletnú výmenu naturálnych slnečných bio-zvukov a primeraných experimentov za nepríliš lahodný synthpop, umelé svetlá a nepriliehavé echá, ktoré sa presúvajú po stĺpoch elektrického vedenia. Značná zmena efektov, refrénov a výsledného dojmu.
Stačí si vypočuť singel nazvaný Kingfisher Call Me. Ponúka kompletne odlišný stupeň namotania sa na melódiu, akýsi instantne syntetický produkt, ktorý je dochutený dekádou 80s. Asi bude nutné sa inak nastaviť, avšak je pravda, že pri prvom počutí by ste len ťažko uhádli, že toto sú The Ruby Suns, tí Ruby Suns s Tane Mahuta, Oh Mohave, Maasai Mara a všetkými tými záhradami, chlorofylom alebo plážami a vtáctvom z Fight Softly (2010), Sea Lion (2008) alebo The Ruby Suns (2009).
Výnimku z „alba rozchodov“ drží azda pieseň Desert of Pop, ktorá má byť oslavou McPhunovho stretnutia so speváčkou Robyn, inak sú texty poznačené vnútorným prerodom autora a následnou extrovertnosťou. V piesni Dramatikk sa McPhun skutočne a vedome dostáva do dramaticky vysokých a chytľavých vokálov. Je pravdepodobné, že ani Cyndi Lauper by sa nehanbila pobehovať medzi jeho refrénom. Jump In je síce ukážkou zjavného súperenia zvuku bicích a elektronických beatov z búrkového oblaku, ale víťaz je už dopredu známy. Starlight by sa dokonale hodila ako prechodová melódia soundtracku pre akčný béčkový film z rokov dávno minulých.
Konečný zvuk albumu má na svedomí skúsený producent Chris Coady, u ktorého strávil McPhun dva týždne v jeho newyorskom štúdiu. Coady pracoval s Beach House, Delorean, Grizzly Bear či Gang Gang Dance (a jeho vplyv pri Christopherovi je zrejmý). Album je plný explozívnych melódií a akéhosi futuristického žargónu, ktorému je miestami ťažšie rozumieť. McPhunov vokál je obalený do niekoľkých synthpopových vrstiev, z ktorých len ťažko vyťažiť tú pôvodnú verziu. Nie je jasné, či je to zámer, alebo len akýsi disco rozmar. Lo-fi zvuk je nahradený príliš veľkým počtom random zvukov z neidentifikovateľných zdrojov.
Texty možno stále svedčia o tom, že Ruby Suns sú v štádiu hľadania „skutočného sveta“, avšak, ak si môžeme dovoliť trochu hyperbolizácie, aktuálne to prebieha s flitrami a natupírovanými vlasmi v štýle 80s, s otáčajúcou sa discoguľou, ktorá u tejto formácie nastavuje smer a rýchlosť sveta.
Je zjavné, že McPhun opustil pohodlie svojej detskej izby, snívania a fosforeskných hviezd na strope. Prestal na moment priveľmi rozmýšľať a začal byť skutočným účastníkom party. Bližšia špecifikácia tejto „party“ je ale ľahko čitateľná – prehnane masívne prechody od veršov ku refrénu, mosty poskladané z umelohmotných zvukov skôr nudia, ako by mali zaujať. A mám pocit, že podobným synthpop štádiom si kapely prechádzajú omnoho skôr, nie po vydaní troch albumov.
Teda namiesto pláží, záhrad a ranného slnka prišiel sneh. A nielen obyčajný sneh, toto je POP-SNEH! A náznaky podvedomej aktivity v Heart Attack: „Sending signals in the snow/ sunset drips in the horizon/ but why can’t you look back.“ Zo všetkého spomenutého sa dá napísať len jediné: dark side Ruby Suns nesvedčí. Ani ten neustálený rozpor medzi chuťou rozjímať (Boy) a letmým nezáväzným hopkaním bez zmyslu (Starlight).
Vymeniť izolované štúdium v NY za lúku, to by pravdepodobne prospelo.
The Ruby Suns - Christopher (Sub Pop, 2013)
www.subpop.com/artists/the_ruby_suns
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.