dana nadsena.m | Články / Recenze | 28.01.2013
Nejde ani tak o to, aký štýl vás baví, ale o to, ktorý vás nudí. V takom nejakom rozpoložení som sa cítila, keď som si pustila náhodný song z nových The Maccabees, Given to the Wild. Táto 5členná indie partička s britským srdcom ako britva navonok pôsobí tak, ako sa vyjadrujú aj v hudbe. Sympatický indie outfit a indie ospalé lomografické zábery, tak vidím biblickú* posádku The Maccabees.
*názov kapely vraj vznikol náhodným výberom slova z Biblie. Na to, že sa členovia kapely považujú za ateistov, je zaujímavé sledovať, čím sa ľudia obklopujú, hoci v to neveria a pravdepodobne to nepotrebujú, hm... len tak na zamyslenie.
Takže pri tomto pocite akejsi jarnej únavy z loma a modrofúza, som si vypočula samozrejme všetko, čo sa dalo, lebo aj nálada závisí od aktuálneho počasia, a tak som sa rozhodla, že by bolo férové rozdeliť tento divoký koláč, (rozumej: Given to the Wild) na ktorý si beriem krájací nôž s odvahou.
Po piesenkách:
Pelican
Rockabilly voice, rezavý gitarkový ríf, melodické, energické, hlas nevyčnieva nad ostatné nástroje, skôr s nimi miestami uteká preč a vy s ním, lebo vás roztancuje, nachvíľu od minúty nula osem asi na dvadsať sekúnd si oddýchne, zasníva a uteká preč, viem si predstaviť, ako by som si na to zakrepčila.
Go
Na úvod samplík rytmu podobného srdcovému tepu, ďalší je podobný zvuku zmrznutej bublajúcej krehkosti, podvodný svet, a spev a trošku sa pritvrdzuje a znova kľudík a zopárkrát sa tieto fázy striedajú, v pozadí s presnosťou bicej súpravy až k vyvrcholeniu gitarového sóla, ktoré ma fakt veľmi baví, hovorí, že sa všetko smie a všetko je dokonalé také, aké je. Scénu dopĺňa aj nie o nič menej horšia basová linka, okolo ktorej všetko stíchne a nedá sa povedať, že si razí cestu, skôr si len tak vykračuje a všetko v hlave sa jej krúti, celý set. Tak si len choď.
Child
Ako dieťa sa zobúdzam na lúke, vo vlasoch sa mi lesknú sny a nepoznám čas, najlepšie je natiahnuť sa pod slnečný lúč a usmievať sa na všetky malichernosti, ktoré spoznám už o pár rokov. Záver sa rytmikou premení na malú jarnú prehánku, ale takú s padajúcimi jablkami rovno do pusy, tak teda given to the wild.
Feel the Follow
Opäť prvá minúta robí svoje a začína to kypieť, ale len na chvíľu, a to je celé, čo sa mi tak viac páči, neopomenuteľná gitarka v tretej minúte je opäť lídrom v tele Felixa Whitea a pre tento song mi to stačí.
Ayla
Jedna z tých, ktoré aj napriek harmonizácii klavírnej linky znejú jednoliato a niet tam výraznejšieho prvku, ktorý by ma bavil.
Glimmer
Parádne úvodné slovo bicích, kvíliace tóny gitary, ktorá okrem toho udržiava tému celej piesenky, pekne sa to počúva, ale spevácky vás to len tak šuchne, žiadny veľký výkon, spev v spánku na nohách.
Nasleduje triptych, znesiteľný vďaka šestistrunovej elektrike: 7. Heave, 9. Went away a 13. Grew Up at Midnight - totálny záver, nežné pohladenie naruší akýsi hlasový parazit, od refrénu pobaví aspoň gitarka, ktorá je asi najzaujímavejším prvkom z celej indie partie a dáva pusu aj na konci songu.
Unknown
Aby som neukrivdila a nezabudla na žiadny nástroj, basa sa hostí začiatku, doženie ju nástup bicích, ale baska si ide svojím tempom a drží linku. Stále mi tu však chýba nejaký poriadny chlapský hlas, až zimomriavkovo pripomínajúci ženské vnady, aj keď v tomto prípade je melodický a chytľavý, nemá gule.
Slowly one - taká ona je.
Given to Wild (intro) - podľa intra spoznáš album?
Forever I´Ve Known
Perkusie, baska, zvieracia vytie gitary v pozadí, padam tudu dam, dramatické sa dostaví až v tretej minúte, pocit nezastaviteľného voľného pádu z minimálne 30teho poschodia s mäkkým dotykom so zemou, kým nezistíte, že je to len ďalšia strecha budovy, z ktorej jednoducho musíte skočiť, a pre mňa je tento song aj bodkou v impresii.
Možno skôr ako návrat do divočiny je to meditatívny prístup k mlčiacim. Chýba mi tam šťava z mlčiaceho pomaranča, úder skalou do kolena, poriadna snehová víchrica, niečo, čo vás vytiahne z apatie, do ktorej ma tento album vtiahol. Ale ako hovorím, nálada je ako počasie a vo mne možno sneží.
The Maccabees- Given to the wild (Fiction records,2012)
www.themaccabees.co.uk
Jiří V. Matýsek 20.12.2024
Do světa písničkářů se noří nová publikace novináře, muzikanta a pečlivého lovce příběhů písní Michala Bystrova Hvězdy v polostínu. Nabízí stovku portrétů písničkářů ze šedesátých let.
Matej Žofčín 18.12.2024
Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať.
Martin Zoul 17.12.2024
Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.
Jakub Veselý 10.12.2024
Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.