Paulína Janičíková | Články / Recenze | 16.02.2022
Posledný štúdiový album After Hours od The Weeknda bol doteraz považovaný za medzník v jeho kariére, ktorý mu zaručil popularitu, čo svedčilo aj o marketingu, ktorý bol preň vytvorený. Avšak po tom, čo vyšiel na začiatku tohto januára Dawn FM, bez výraznejšieho ohlasovania, už bolo jasné, že toto bude jeho doteraz najambicióznejší počin.
Nadväzuje v ňom na typický textový naratív, ktorý osciluje medzi užívaním drog, bezohľadným správaním, duševnými problémami a nevydarenými vzťahmi so ženami. Rovnako sa vracia k teatrálnemu vizuálnemu vyjadreniu v rámci videoklipov a prezentácie na sociálnych sieťach, ktoré si osvojil spolu s experimentovaním so vzhľadom.
Z hudobného hľadiska začal využívať estetiku 80. rokov pri albume Starboy, v ktorom ju kombinoval s hudobným rʼnʼb backgroundom. V prípade Dawn FM sa synthpop stáva ústredným žánrom albumu, pretavujúc sa do euforických tanečných skladieb v štýle internetového rádia Nightwave Plaza, čo završuje využitie samplu Midnight Pretenders (1983) od Tomoko Aran v skladbe Out of Time. Samotná inštrumentálna časť albumu naberá hravejší a dynamickejší rozmer oproti predchádzajúcej tvorbe.
Dynamike dopomáha kontext, do ktorého je album zasadený. Zámerom The Weeknda bolo vytvorenie konceptu rádia 103.5 Dawn FM, ktoré si poslucháč púšťa v aute na ceste za bielym svetlom na konci tunela a dané rádio predstavuje formu očistca pred smrťou, ktorou ho prevádza DJ v podaní Jima Carreyho. Mizéria, ktorú nám The Weeknd ponúka, ale nezostáva v negatívnej rovine – s úsmevom na tvári ju necháva eskalovať a prechádza miestami do parodického kaleidoskopu cynizmu, nihilizmu a duševnej deprivácie. Oddelenie pseudonymu The Weeknd a jej autora vlastným menom Abela Tesfaye sa v tomto albume završuje, ironizuje a The Weeknd potvrdzuje svoju rolu fantóma, pričom nedokážeme určiť, či je vážny, alebo vtipkuje na svoj vlastný účet: „It´s 5 AM, I´m nihilist, I know there´s nothing after this.“
Dekadencia, s ktorou umelec pracuje, však nie je prvoplánová. Nestráca svoju nadnesenosť, naopak naberá estetický charakter hraničiaci s formou fetišu. fetišizácia úpadku je to, čo z charakteru The Weeknd robí dokonalého anti-hrdinu. Vzťah, ktorý si s ním vytvárame, je založený na akomsi sprisahaní, ktoré rešpektuje jeho negatívne charakterové črty a poskytuje im dostatočný priestor na vývoj. Týmto spôsobom umožňuje pochopenie jeho tvorby a následne prehlbuje interakciu medzi umelcom a poslucháčmi. Najnovší album Dawn FM naplno zobrazuje tento umelcom vytvorený charakter, čoho dôsledkom The Weeknd získava možnosť búrať hranice, sprístupňovať v danom žánri inak tabuizované témy a určovať svoje vlastné pravidlá prístupu v konvenciách súčasného popu.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.