Veronika Kubanková | Články / Recenze | 02.10.2013
No prosím. Páni z Moderatu po dlhej odmlke spojili svoje sily do albumu, ktorému je sťažka niečo vytknúť. Uletené a uštipačné formy elektra Modeselektoru (Gerdon Bronsert a Sebastian Szary) nemali nikdy tendenciu podliehať manierom či trendom a mladší Sasha Ring (Apparat) si naposledy zmeral sily v scénickom hudobnom pokuse so samotným Levom Tolstým. Experimentom bol i prvý album Moderat (2009), ktorý bol však silným výkopom naslepo, priamym zásahom rovno do ksichtu a vyjašením sa na spoločnom elektronickom poli. Dravé až agresívne podmanivé beaty a drzá energickosť tohto počinu dodnes zdobí mnohé mp3 prehrávače a ani ja som nikdy nemala žalúdok sa ho zbaviť.
Pozornosť s akou pristupovali k hudobnému materiálu na novinke však v mnohom premohla ich intuitívne spoločné začiatky. Vymaznané melódie sa s číro zastrenými beatmi držia v neustálom plastickom spojení, ktoré prekvapuje i mrazí zároveň. Sashov vokál sa pohybuje neohrozene v profesionálnej rovine a atmosféra albumu ma blízko ku katarzným stavom. Napätie plynúce z nutkania nechať nohám voľný priebeh v dunivých rytmoch a z potreby zavrieť oči a nechať sa omývať prúdom elektronických vĺn prichádza konštantne v každej skladbe. Hudba, ktorá nepotrebuje vizuál, to je ono. Alebo tiež priliehavá na akýkoľvek objekt, na ktorý práve hľadíte.
Nie je potrebné pri počúvaní desiatich skladieb prekliknúť ani jednu, pretože i kratučké interlúdiá (The Mark, Clouded), čoby vystrihnuté z obrázka Burialových hlbokých chmár, majú nosnú hodnotu. Azda len pseudomoderná Gita narúša ľahkosť a prirodzený rast skladieb. Nie je potrebný žiaden filozofický manuál na to, aby ste ich pochopili a pri tom v ich jednoduchosti tkvie rovnako ich zložitosť.
Máloktorý beatmejker totiž dokáže vytvoriť v desaťminútovej skladbe založenej na dvoch- troch motívoch bezodné žriedlo neustále vyvierajúcich zvukov. Tak je tomu v skromnej Milk, ktorá počínajúc basovým úvodom, cez nasledujúci šmatlavý rytmus, až po neskrotný noiseový záver rastie tak nebadane, že jej časový interval stráca na relevancii. Po miernom otrase v hrudnom koši ju nasleduje čarovná Therapy s účinkom podobným antidepresívam. Nečakajte však v žiadnom prípade a v nijakom tracku vysmiate hopsačky.
Všetka neohraničená energia plynie z blažených návratov k houseovým a dubovým rytmom s pridanou hodnotou neprehliadnuteľného rukopisu, sršiacemu z týchto pánov na sto honov. I tak sa dá vysvetliť dokonalá previazanosť a zároveň individuálna sila každej skladby. Bezočivé beaty Modeselektora sú zviazané s Apparatovou zadumanosťou v Let It In The Light a Damage Done do osobitej podoby vzdušných elektronických balád s tendenciou držať vás vo výšinách i dlho po vypočutí.
Moderat vzletne prechádza ponad všetky žánrové nadávky a tendenčné, prevažne prízemné (rozumej zemité) a umelohmotné formy elektroniky. Tak.
Vždy rada pochválim to, čo je dobré a mám radosť z radosti, no v prípade tohto albumu je to nosenie dreva do hory. Najviac sa mi páči, že z niekoľkoročnej pauzy vyplnenej rodinnými prírastkami a profesijnými úspechmi nevznikla len nejaká postmoderná náplasť na oko, ale dielo, ktoré má jasný znak prepracovanosti a skromnosti. Nerozdrapuje sa a laškovanie s dubstepom prenecháva amatérom. Cover albumu tvorí muž nejasne manipulujúci s maskou inej tváre. Nie je isté, či sa ju snaží zložiť, alebo nasadiť. A je to aj úplne jedno, keďže mnohotvárnosť v tomto prípade priniesla (dúfajme) len zlomok z toho, čo ešte v Moderate drieme.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.