A ten beat smrdí jak punk (O Fvck_Kvltovi)

Hudobné štýly sú ako katalógy z Lidlu, každý si nájde svoj týždeň. V punkovom letáku nájdeme pár akordov, hlučnú agresiu a rebéliu proti spoločnosti, v ktorej sú produkty testované na deťoch influenceriek a ľudia vykonávajú svoju psychohygienu v lokálnej herni.

Punk na Slovensku bol v posledných rokoch bez iskry ako vypraný zapaľovač, vyprázdnené retro v štýle Ein Punkes Buntes. Koňýk zo Zóny si podal prihlášku do Klubu Kotlebových Kokotov, Yuri z Konfliktu si dal dole kapucňu vo videoklipe Majka Spirita a zosnulého Braňa Alexa zo Slobodky vystriedal bývalý porotca Superstar.

V Trnave sa našťastie okolo jej frontmana Denisa Bangu sformovala kapela The Wilderness a vrátila späť do hry neúprosnú syrovosť a spotené vlasy. Namiesto jednoduchých textov sa The Wilderness odvážia filozofovať, rozbité mikrofóny a tvrdé gitary soptia odpor k falošnému pokroku, existenciálnu úzkosť či frustráciu z aktuálnej doby plnej opustených samíc a samcov. Konzumný život, v ktorom socialistky odmietajú chodiť s chudobnými a diskusné vlákna nasiakli nenávisťou, podrobujú kritike tvrdšej než dvojtýždňová bageta. Partnerskými mestami ich punkového gheta sa stalo Tabletkovo, Nihilizmus York a Nová Mizéria nad Váhom.

Napriek tomu, že lieky zapíjajú alkoholickým nápojom B52, všetko robia s ľahkosťou a priamočiarosťou. Vztýčený prostredník proti slepote a falošnému nebu sa hrdo vypína nad ich divokou krajinou.

Punk však prežíva nielen v slovenskom Ríme. Jeho pôvodná myšlienka nasrať na zabehnuté štruktúry a urobiť si veci po svojom je večná. Étos DIY, autentický a nekompromisný, je stále živý. Načo sa pchať niekam, kam ťa nechcú, keď si môžeš vybudovať vlastný mikrosvet?

Takýto prístup si zvolili aj trapoví raperi v časoch, kedy ťažké basy a rýchle hajtky ešte nedominovali rebríčkom na Spotify. A v podstate to robia dodnes – produkujú si vlastné beaty, nahrávajú vlastné vokály a svoju hudbu distribuujú cez Soundcloud.

Napr. americké hiphopové duo Suicideboys bolo vždy nezávislé a bez podpory veľkého vydavateľstva, založilo si vlastný label s názvom G*59 Records. V ich hudbe nájdeme aj ďalšie punkové prvky - skreslené gitary, ťažké basové linky či vokálne prejavy energickejšie než muchy na hladujúcich Afričanoch v dokumentárnych filmoch.

Ako správni pankáči odmietajú materialistický bulšit a rúcajú modly zo zlata. Ich lyrika často obsahuje témy, ako je kritika mainstreamovej spoločnosti, sociálna izolácia a drogová závislosť na predpis.

V jednom z rozhovorov sa Denis Banga priznáva, že Suicideboys ovplyvnili tvorbu v jeho trapovom projekte Fvck_Kvlt. Je to jeho projekt, dieťa trapového otca a punkovej mamy. Všetko si v ňom robí sám – texty, beaty či produkciu po ten najfinálnejší zvuk a záverečný export.

Špinavé londýnske ulice a atlantské bloky Fvck_Kvlt spája vo forme temnej a miestami dekadentnej muziky. Vyjadruje sa k spoločenským problémom a rozoberá témy mentálneho zdravia. Namiesto hedonizmu stúpame na nášľapné míny v podobe depresií, nekompromisnej lyriky a dunivých basov. Drip a ice strieda smútok a frustrácia zo sveta, ktorej nepomôže ani sto pražských Jezuliatok v kapse.

Útočí na modernú Bastilu a oslobodzuje antiautoritárske ideály, v zatuchnutých kobkách nachádza pochmúrne nálady a schizofrenické stavy. To všetko za sprievodu vysamplovaných punkových riffov a silných rytmických nálad.

Fvck_Kvltovi vyhovuje robiť punk–syrovú a nekompromisnú hudbu.
Skrátka, robiť zle.
A robí to skvele.