Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 07.03.2016
Vydať záznam koncertu sa zvykne zviesť na fanúšikovskej vlne. Je minimum kapiel, ktoré pozbierali toľko talentu, aby dokázali k sebe lákať nových fanúšikov aj touto cestou. A je to celé o to ťažšie, ak sa všetko odohrá len v akustickom prevedení. Úspech potom zaručujú len dokonalo vymyslené pesničky a aj tých má kladenská kapela Zrní neobmedzene.
V prípade novinky Čtyři Honzové a jeden Ondřej v severní části Střeleckého ostrova prichádza do úvahy aj ďalší faktor. Nechýbajúca ochota autorov rozobrať pôvodné pesničky a vyskladať ich na novo, aby sa v nich zvýraznilo to, čo inak nedostávalo až toľko priestoru, či dokonca niečo, čo tam pôvodne vôbec nebolo. Dôvtip v tomto smere zašiel na albume až tak ďaleko, že dochádza k zámernému miešaniu jednotlivých skladieb. Niekoľkokrát nebudete vedieť, že práve počúvate vašu obľúbenú, a prídete na to až s prvými slovami textu.
Väčšina z desiatich piesní pochádza z posledných dvoch albumov Následuj kojota (2014) a Soundtrack ke konci světa (2012). Po jednej sa ušlo starším počinom Hrdina počítačový hry jde do světa (2011) a Voní (2009). Jedinou textovo neautorskou pesničkou je šiesta Pastorale (prespievaná báseň Antonína Sovu), v ktorej sa však naplno ukáže najväčšia zbraň akustických verzií Zrní, ktorou sú husle. Veľmi zábavný je úvod druhej Hýkal, ktorý je v prípade štúdiovej verzie úvodom ich inej skladby Rychta. Tá je mimochodom na albume tiež, ale oproti energickosti pôvodnej verzie sa ubrala smerom značne minimalistickejším, dominanciu prebrali akordeón a sláky. Ak vás teda akýmkoľvek spôsobom zaujíma, ako znejú známe skladby v nových akustických prevedeniach, Čtyři Honzové a jeden Ondřej v severní části Střeleckého ostrova sú správnou volbou.
Zrní pokračujú v svojej ceste. Akustický koncert bol chýbajúcou časťou skladačky a až po jej vydaní sa ukázalo, že je to jeden z najdôležitejších dielov. Ich dokonalo vymyslené pesničky sa ukázali v novom svetle, ktoré nemusí mať s pôvodnými verziami takmer nič spoločné. Nie je práve toto znakom velkej kapely?
Každý daľší album Zrní je dôkazom toho, že sú právom už niekoľko rokov považovaný za jednu z najlepších českých kapiel. Ich akustický koncert je výborné a do veľkej miery aj unikátne počúvanie.
Zrní - Čtyři Honzové a jeden Ondřej v severní části Střeleckého ostrova (Zrní s.r.o., 2015)
www.zrni.cz
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.