Články / Recenze

Dva dni volna v Amerike (Please the Trees)

Dva dni volna v Amerike (Please the Trees)

Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 19.11.2015

OHODNOŤTE DESKU

Ilúzia o českej gitarovej kapele, ktorá chodí pravidelne hrávať turné po Amerike, vám končí v momente, kedy si uvedomíte existenciu Please the Trees. Minulý rok, počas ich štvrtého turné, im odpadli dva z dvadsiatich piatich dohodnutých vystúpení a ich nenapadlo nič iné, ako sa zavrieť do štúdia. Vtedy ešte nevedeli, že do dvadsaťštyri hodín vznikne štvrtý album Carp.

Navyše to štúdio nebolo obyčajné. Volá sa High Bias, vlastní ho Chris Koltay a nahrávali v ňom napríklad aj Swans. Please the Trees prišli s vedomím, že nových skladieb majú v podstate dosť a všetko ostatné, ako sa ukáže neskôr, bude dielom improvizácie. V tomto momente je nevyhnutné vykríknuť, že čím bola skladba premyslenejšia, tým lepšie to s ňou vo finále aj dopadlo. Každú z ôsmych piesní si kapela zahrala dva krát naživo a bolo hotovo. Tou najzásadnejšou črtou, ktorú zo sebou tento postup priniesol, je nebývalá zvuková surovosť a priamočiarosť. V porovnaní s pokojným predchodcom A Forest Affair (2012) je to ten najzásadnejší posun, ktorý trojica združená okolo speváka Václava Havelku vykonala.

Tracklistu Carp dominuje tých päť skladieb, v ktorých napriek zjavnému zvukovému posilneniu celku zvíťazila ochota neskrývať hudobné nápady za masu zvuku úplne (All I Want to Do, A Song Is Its Own World, Missing Feeling Nothing, Not These Way a najlepšia, inštrumentálna S.E.K.). Tie ostatné, dlhšie songy (Suite F, Consider Death, Petr Humpal) doplácajú na to, že podstatnú časť dĺžky tvorí poloha, v ktorej sa v prvom rade experimentuje a improvizuje. Na čom v princípe nie je nič zlé, ale naozaj to treba dávať na oficiálny release? Je to rušivé a preskočenia hodné, aj keď v konečnom účtovaní tvorí Carp dobrý celok. Please the Trees nahrali album plný gitarovej presvedčivosti, ktorý je najlepším dôkazom toho, ako kvalitnými musia byť živé vystúpenia.


Sám som zvedavý, kedy sa aj na druhom brehu rieky Moravy (cháp na Slovensku) podarí niektorej z kapiel absolvovať pravidelné turné v Štátoch. Nehovoriac o tom, že Please the Trees si za desať rokov existencie dokázali spraviť také množstvo hudobných kamarátov, že možnosť nahrávať v najvychytenejších štúdiách je pre nich už skrátka samozrejmosťou. Odmena za roky driny máva rôzne podoby.

Info

Please the Trees – Carp (Starcastic Records, 2015)
www.pleasethetrees.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace