Jana Michalcová | Články / Recenze | 30.12.2013
Chcel by som byť lepší... V poradí druhému albumu bratislavskej kapely Korben Dallas sa to aj podarilo. Je lepší, vyzretejší a posúva latku súčasnej slovenskej scény o kus vyššie. Svedčí o tom aj fakt, že nahrávanie Karnevalovej vrany si zobralo pod taktovku prestížne vydavateľstvo Slnko Records.
To, čo ostalo z Appendixu a stálo pri zrode Korben Dallas, sú dvaja členovia - gitarista a spevák Juraj Benetin a basgitarista Lukáš Fila. Inak sa kapela posunula z garážového funk-rocku k dospelej rockovej intelektuálnej nahrávke.
Album pôsobí hneď od prvého dojmu zohrane, skladby akoby na seba nadväzujú... až kým pri poslednej a zatiaľ najúspešnejšej skladbe Otec nenastane časová slučka, pri ktorej sa musíte vrátiť o 3:53 dozadu a vypočuť si ju znova. Text skladby je veľmi osobný, no na druhej strane dokáže osloviť aj „širokú“ verejnosť - nesplnené ambície má asi každý z nás. Osobný a podmanivý je aj Jurajov hlas, ktorý je oproti debutu krotkejší a jeho hĺbky tak dostávajú oveľa väčší priestor. Najlepšie to vystihol Pišta Vandal, keď hovoril o úžasnom zafarbení Benetinovho hlasu: „To je hlas-klitotras!“
Skladby sa stali melodickejšie, žánrovo rozmanitejšie (s veľkou prímesou folku) a kompozične jednoduchšie. Takisto pribudlo aj viac pomalších pesniček (Spovede), balansujúcich na hrane nudy a poetickosti, ktorá vás nie vždy musí chytiť za srdce.
Na nahrávanie boli pozvaní aj Ľubo Petruška (bol aj pri zrode prvého albumu) a Andrej Šeban, čo sa ukázalo ako dobrá voľba. Jediné, čo by mohlo predstavovať problém pre priemerného poslucháča slovenskej mainstreamovej hudby (na jej okraji korbenisti stoja), je, že texty piesní nie sú len bezobsažným bľabotaním do mikrofónu, ako sme zvyknutí pri desmodoch, aj em ti smajloch či zuzkách...
V tomto prípade sa bude odvykať ľahko, pretože Korben Dallas dospeli a našli svoj štýl, podľa ktorého je ľahké ich rozpoznať. A svedčí im.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.