Peter Forgáč | Články / Recenze | 10.03.2015
Od siedmej hodiny sa pomaly, ale isto začalo zbierať publikum a už na prvú predkapelu bol sál zaplnený do polovice. Zmienenou zostavou bola česká štvorica Nano, nie až tak známe meno pre väčšinu publika. Nano však príjemne prekvapili solídnym elektropopom, miestami aj so silnejším gitarovým zvukom. Pol hodinovému setu dodala štavu hlavne speváčka, čo na záver ocenilo aj osadenstvo Flédy.
Pred hlavnou hviezdou večera sme počuli autrálsku kapelu Dune Rats. Trojica z Brisbane bola ešte väčším prekvapením a nezostal som v tom sám. Na pódiu sa objavil basák v lyžiarskej kombinéze a bubeník v hokejovom drese, čo bolo prísľubom zábavneho setu. Dune Rats nazývajú svoj štýl ako dunecore stoner pop, čo je celkom výstižný popis. V preklade surf rockové, popové prvky zmiešané so surovým gitarovým, punkovým zvukom. Vystúpenie malo oveľa viac energie: po pár rýchlych skladbách šla lyžiarska kombinéza dole so slovami "I´m a sweaty ass cunt" a pokračovalo sa ďalej. Krysy vyjadrili pozitívny vzťah k marihuane (Wooo!, Dalai Lama Marijuana) a všetko zakončili štýlovo s Red Light Green Light.
Krátko po desiatej sa objavili The Subways, tento krát za bicími s náhradou za Josha Morgana. Otvorením bola klasika We Dont Need Mone to Have a Good Time. Ak ste do minúty neboli obliaty pivom alebo sa neocitli na zemi, tak ste prišli o slušný "kotol". Pokračovalo sa v podobnom duchu. Ešte v prvej polovici prišlo aj na iné dobre známe pecky ako Shake! Shake! alebo Kiss Kiss Bang Bang, ktoré sa striedali so skladbami s nového albumu. Energický koncert plný energie si užívala aj kapela, často ďakujúca ako inak po česky. Zvolnilo sa v podobe "pomalejších" Mary alebo I Wanna Hear What You Got to Say a po hodine sa dostalo na klasiku Rock&Roll Queen, ktorú bez problémov spievala celá Fléda. Ako to už u Subways naživo býva, pred koncom aj s niekoľkými veršami v miestnom jazyku („... Brno is rock&roll.“). Tempo nepoľavilo do samého konca, až sa Billy Lunn prekvapujúco previezol na rukách publika. Po Oh Yeah kapela zakončila set príznačnou skladbou It´s a Party. Tentokrát bez prídavku.
The Subways odohrali skvelý, rýchly koncert s nábojom a potvrdili, že sú jednou z kapiel, ktorá je ešte lepšou naživo. Fléda videla jeden z naj koncertov nového roka a nikto nemohol odchádzať sklamaný.
The Subways (uk) + Dune Rats (aus) + Nano
7. 3. 2015, Fléda, Brno
foto © Jakub Václavek
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.