Peter Forgáč | Články / Recenze | 22.08.2016
Škótske trio Biffy Clyro vypustilo do sveta po troch rokoch svoj album číslo sedem. Keď ste na scéne tak dlho ako táto trojka, nie je ľahké byť stále inovatívny a zároveň si udržiavať vysoký štandard, na ktorý sme si u nich zvykli. Frontman Simon Neil pred albumom povedal: „Vôbec prvýkrát sme sa poriadne hrali s programovaním, takže skôr než to osoliť gitarami a skreslením sme sa rozhodli skúsiť iné spôsoby, ako našu hudbu zintenzívniť.“ Vraj ovplyvnený aj hiphopom sľuboval Neil veľké veci. Kapele balansujúcej na pomedzí rôznych žánrov alt rocku, sa to podarilo tak z polovice.
Otváračka Wolves of Winter začína sľubne, pomalým nástupom, výkrikom We are wolves prechádza do tvrdšieho gitarového riffu až do pomalšieho hymnického refrénu, ktorý si Biffy za tie roky tak osvojili. Friends and Enemies v slohách pripomenie zvuk U2 a následne si zase veľkolepo zanôtia v refréne. Na konci skladby možno zaujme detský zbor. Jeden z vrcholov albumu prišiel celkom skoro, jedna z lepších skladieb Animal Style je jednou z mála na albumu, ktorá sa drží rýchlejšieho tempa a hutnejších riffov od začiatku až do konca. V refréne si vypočujeme aj trochu gýčového „u u uuu“. Wolves a Animal Style by mohli byť perfektnými koncertnými skladbami.
Balada Re-Arrange a akustická Medicine sa ani zďaleka nechytajú na minulé počiny podobného typu. Pri polovici albumu je už jasné, že kapela stavila na hru s dynamikou striedania rýchlejších a pomalších songov. Trochu temnejšia Flammable je predohrou pred najrýchlejšou a najenergetickejšou skladbou On a Bang. Svižné bicie, ostré gitary a zvraty, trochu nostalgie za prvými albumy. Prekvapujúco ale vtipne potom pôsobí Small Wishes. Až folková skladba s textom „the lizard shit and held it under our nostrils“ je muzikálne najodvážnejšou. Howl je takým typickým, rýchlejším rádiovým hitom, takže prečo nie. Medzi osobnejšie balady (ktorých je dostatok) zapadne aj posledná People.
Dva solídne songy sa nachádzajú ako bonus na deluxe verzii albumu. Posledná vypalovačka In the Name of the Wee Man by si zaslúžila miesto medzi zvyškom albumu, keďže niektoré skladby určite prevyšuje aspoň svojou výbušnosťou.
Ellipsis je trochu jazdou hore a zase dole. Rýchle songy sú prekladané pomalými, napätie a energia strieda uvoľnenie. Po megalomanskom dvojalbume Opposites prišiel Ellipsis, ktorý je zvukovo trochu experimentálnejší a určite hlavne textovo a pocitovo taktiež osobnejšou výpoveďou, pričom u poslucháča, zanecháva zmiešané pocity. Biffy Clyro sú stále kapelou, ktorá má čo ponúknuť. Album nesklamal, no vzhľadom na vyhlásenia sa dalo čakať hudobne viac.
Biffy Clyro - Ellipsis (14th Floor, 2016)
www.ellipsis.biffyclyro.com
Jiří V. Matýsek 20.12.2024
Do světa písničkářů se noří nová publikace novináře, muzikanta a pečlivého lovce příběhů písní Michala Bystrova Hvězdy v polostínu. Nabízí stovku portrétů písničkářů ze šedesátých let.
Matej Žofčín 18.12.2024
Keď internet objavil na Bandcampe jeho album To See the Next Part of the Dream, ľudia o ňom na stránkach ako Rate Your Music a Reddit nevedeli prestať rozprávať.
Martin Zoul 17.12.2024
Jsou tabu a tabu. Některá se zhroutí při sebedrobnějším otočení dějinného soukolí, jiná působí dojmem monolitu, do kterého byly při vzniku člověka vyryty základní zákony lidství.
Jakub Veselý 10.12.2024
Portfólio koluje pomedzi rockovými pasážami, jazzovými improvizáciami, punkovým rázom a avantgardným experimentálnym prístupom k hudbe.
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.