Adam Badi Donoval | Články / Recenze | 02.03.2016
Predstavte si, že zapadá slnko a s kamošmi sedíte v aute, cestujete domov po parádnom výlete. Nehovoríte nič, vaše ticho je však rozjímavé a reflektívne, všetko šlo, ako malo. Album GLUE je soundtrackom práve na túto situáciu. Je ľahký, energický, aj lenivý; plný priamočiarych rytmov, svetlých, ale rozľahlých gitár, groovy basových liniek a chytľavých melódii. Aj keď sa melodické linky môžu zdať pretiahnutými a nudnými, je to práve ich pozvolnosť a ľahkosť, ktoré pridávajú na atmosfére užívania si momentu a neuvažovania.
Pojem “indie” je v poslednom čase veľmi zneužívaný. Sú Arctic Monkeys indie? Do pekla, len to nie. Ale Elections in the Deaftown? Áno. Tak trochu. Album GLUE vydali sami cez svoj Bandcamp, no okrem indie pracuje aj s inými žánrami. Balancuje medzi shoegazom, post-punkom a indie, niekedy sa vydává do hlbokých priepastí noisu – na miesto, kde strácate pojem o konkrétnych nástrojoch, ale zároveň je nejakým zázračným spôsobom základná dream-popová melódia jasná ako nebo počas krásneho letného dňa.
Miestami sa hudba stáva veľmi pomalou. Nie, čo sa týka tempa, ale skôr v tom, ako ju vnímate a v spôsobe, akým ju absorbujú vaše uši. Aj keď sú rytmy hrané v rýchlom tempe a melódie sa neustále menia, sú často pretiahnuté, opakované – generujú pomalé vlny zvuku. Začnete sa cítiť menšími, menej dôležitými, hudba sa premýva ponad vás a vytvára nezameniteľný pocit zurčiacej intenzity. Malé variácie v rytmoch bicích nástrojov a náhle melodické zmeny vám ale umožňujú, aby ste si boli vedomí svojej pozície v koláži zvukov a textúr. Výborným príkladom takejto atmosféry je skladba Where My Body Sleeps, ktorá je spoločne s inštrumentálnym kúskom Veinkillers najvydarenejšou z debutu.
Texty nie sú dôležité. Väčšinu času ich neviete dešifrovať a to je úplne v poriadku – vokály sú ako ďalší nástroj, pridávajúci ďalšiu vrstvu, dodávajúci melodickú istotu. Kvôli efektom sú nejasné, často zachytíte len krátke frázy a útržky myšlienok, ktoré sa väčšinou zaoberajú vzťahmi a dievčatami (nečakané).
GLUE nie je albumom, ktorý budete počúvať dokola. Je to album na špeciálnu udalosť, nie na každodenný posluch, nie je to majstrovský kúsok, ktorý musíte vstrebať postupne, opatrne a s veľkým úsilím.
Elections in the Deaftown – GLUE (self-released, 2015)
www.electionsinthedeaftown.bandcamp.com
Anglický originál recenzie nájdete na www.canyouearit.com.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.