Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 12.02.2016
Myslel som, že o Elections in the Deaftown vymyslím trefný úvod, ale promo obsahovalo aj túto vetu: Chalani z Považskej Bystrice a okolia hrali pri spoločných začiatkoch len zo zábavy coververzie obľúbených hitov, až postupne začali tvoriť aj vlastné skladby podľa svojho hudobného gusta. Nič nevystihuje najväčší problém debutu Elections in the Deaftown nazvaného GLUE lepšie.
V prvom rade akútny nedostatok originálnych nápadov a príliš mnoho momentov, kedy sa nedá ubrániť pocitu, že inšpirácia ostala len inšpiráciou. Navnivoč potom vychádza zvuk plný špinavých pozadí a reverbov. Je to škoda, lebo pri silných pesničkách by to zafungovalo všetko oveľa lepšie. Zo zvukovej zastretosti celku nevytŕča ani anglický spev – okrem toho, že spevákovi toho moc rozumieť nie je, čo však treba chápať ako zámer, je na mieste aj otázka. Nebol by úspech väčší so slovenčinou, alebo sa naozaj môže stať, že GLUE môže zaujať aj v pretlaku podobných kapiel na západe?
Pokiaľ ste nikdy v svojom živote nezakopli o The Cure, Joy Division, New Order, Placebo, The Strokes či Coldplay, tak je tu veľká šanca, že sa dokážete pozrieť na GLUE ako na zbierku pekných pesničiek. Jednoduchým melodickým nápadom dopomáha k presvedčivosti prítomnosť druhej gitary a klávesov rovnako ako zjavná ochota gradovať, ak to konkrétna skladba dovoľuje. Totiž to v niekoľkých prípadoch, nie náhodou tých najlepších, si Elections in the Deaftown vystačia aj s menej početným nástrojovým zložením. Mám na mysli hlavne šiestu Where My Body Sleeps, ktorá si vystačí len s gitarou a priamim beatom niekde na pozadí, a deviatu, takmer akustickú a rozhodne inštrumentálnu Veinkillers. Lenže ak vám názvy kapiel zo začiatku tohto odstavca niečo hovoria, je nevyhnutné priznať, že toto už tu bolo a vždy o dosť lepšie. V tom prípade ostáva uchopiť GLUE už len v rámci Slovenska a potom áno, debut Elections in the Deaftown by mohol mať úspech - ale je to naozaj to, čo by malo anglicky spievajúcej kapele z Považskej Bystrice stačiť?
Veľmi dobre chápem, koľko to muselo byť v lokálnych podmienkach práce a námahy, aby GLUE ako album vôbec vzniklo. V žiadnom prípade to nezhadzujem, len po ôsmich rokoch spoločného fungovania debutovať týmto spôsobom je škodlivé a rozhodne na zamyslenie, prečo to urobiť nabudúce úplne inak.
Elections in the Deaftown – GLUE (self-released, 2015)
www.electionsinthedeaftown.bandcamp.com
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.